Nepřístupný dokument, nutné přihlášení
Input:

Cestovné náhrady

29.6.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.7.4 Cestovné náhrady

Ing. Renáta Silná, PhD.; Ing. Ivana Glazelová

Vyúčtovaním pracovnej cesty, cestovnými náhradami ako aj samotnými povinnosťami a nárokmi zamestnávateľa a zamestnanca pri pracovnej ceste sa zaoberá zákon č. 283/2002 Z. z. zo 16. mája 2002 o cestovných náhradách v znení nehorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách”), ktorý sa ďalej odvoláva napríklad na:

  • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov”, poskytuje hľadisko daňovej uznateľnosti pri poskytovaní cestovných náhrad),

  • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „obchodný zákonník”, vymedzuje pojmy ako konateľ spoločnosti a pod.),

  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce”, vymedzuje pracovný pomer i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Zákon o cestovných náhradách taxatívne ustanovuje, ktoré výdavky poskytnuté na pracovné cesty majú charakter nárokových (povinných) náhrad, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť, a ktoré výdavky poskytnuté na pracovné cesty majú charakter nenárokových, (nepovinných) náhrad, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť.

Rozlíšenie cestovných náhrad na nárokové a nenárokové je dôležité preto, aby účtovná jednotka (zamestnávateľ) túto skutočnosť premietla aj do účtovníctva prostredníctvom vytvorenia analytických účtov k účtu 512 - Cestovné. Na tomto účte sa účtujú cestovné náhrady bez ohľadu na to, či sú poskytované podľa ustanovení zákona o cestovných náhradách alebo sú poskytované nad rámec uvedeného zákona. Analytické členenie účtu 512 - Cestovné je potrebné najmä z hľadiska zákona o dani z príjmov.

Nárok na cestovné náhrady

Nárok na cestovné náhrady majú zamestnanci, ktorým zamestnávateľ určí výkon práce na inom mieste ako v tom, ktoré má dohodnuté v pracovnej zmluve, prípadne miesto písomne dohodnuté so zamestnávateľom. Zamestnancom pri poskytovaní náhrad pri pracovných cestách sa rozumie:

  • zamestnanec v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

  • člen družstva, ak podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

  • fyzická osoba činná na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer, ale musí byť v dohode o práci vykonávanej mimo pracovný pomer dohodnuté poskytovanie cestovných náhrad (dohoda o brigádnickej práci študenta, dohoda o vykonaní práce),

  • osoba, ktorá je vymenovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby a nie je k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 1 ods. 2 písm. b) ZCN. To znamená, že aj spoločník a konateľ bez pracovného pomeru je osobou, na ktorú sa vzťahuje zákon o cestovných náhradách a majú teda nárok na cestovné náhrady v zmysle zákona.

Obchodná spoločnosť Assetor, s. r. o. (ako „zamestnávateľ”) uzatvorila so študentom vysokej školy dohodu o brigádnickej práci študenta (ako „zamestnanec”) na roznášanie letákov v mestách Bratislavského kraja. V dohode o brigádnickej práci študenta bola uvedená:

a) v zmysle § 223 až § 228 ZP dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Zamestnávateľ taktiež písomne dohodol poskytovanie cestovných náhrad,

b) v

 
 Napište nám
 Děkujeme, na Váš podnět budeme reagovat do 24 hodin v rámci pracovního týdne.
Input: