Nepřístupný dokument, nutné přihlášení
Input:

DPH ako daňový náklad

2.6.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.8.1.3 DPH ako daňový náklad

Ing. Ján Mintál; Ing. Peter Horniaček

Na základe ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) ZDP nie je daň z pridanej hodnoty možné uplatniť ako daňový náklad, resp. výdavok, avšak len u platiteľov tejto dane. Výnimkou sú prípady uvedené priamo v zákone o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. k) ZDP a dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovaná ako náklad.

Podľa § 19 ods. 3 písm. k) ZDP možno ako daňový náklad, resp. výdavok, uplatniť daň z pridanej hodnoty vtedy:

  • ak je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný túto daň odviesť pri zrušení registrácie podľa § 81 ods. 6 ZDPH. Aj z tohto prípadu však existuje výnimka uvedená v § 17 ods. 3 písm. d) bodu 2 ZDP, konkrétne ide o daň z pridanej hodnoty, vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie platiteľa DPH podľa § 81 ZDPH, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

  • ak na odpočítanie DPH platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok zo zákona, okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods.5 písm. c) ZDP.

Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP” z dôvodu, že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie. Môže príslušnú neodpočítanú daň zahrnúť do daňových výdavkov?

ZDP ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti - platiteľovi DPH v zmysle § 49 až § 51 ZDPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane, nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch. Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (ZDPH ustanovuje v rámci § 49 ZDPH, kedy platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.

  • ak na odpočítanie DPH platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok z dôvodu, že ide o pomernú časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom, okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c) ZDP.

Novelou ZDP, účinnou od 1. januára 2011, došlo v rámci uvedenej problematiky z dôvodu právnej istoty k spresneniu a rozšíreniu ustanovenia § 19 ods.3 písm. k) ZDP tak, aby bolo zrejmé, kedy je daň z pridanej hodnoty zaplatená daňovníkom v inom členskom štáte EÚ uznaným daňovým výdavkom. Počnúc zdaňovacím obdobím roku 2011 tak je možné ako daňový náklad uplatniť aj takú daň z pridanej hodnoty:

  • pri ktorej má platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie v zmysle § 55f ZDPH spôsobom podľa účtovných predpisov a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ods. 14 ZDP, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa § 55f ZDPH,

  • pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa