Komentár k ZDPH § 4 Registračná povinnosť

2.1 Komentár k ZDPH § 4 Registračná povinnosť

Ing. Alžbeta Hermanová, Ing. Ján Mintál, Ing. Vladimír Bartoš, DipIFR

§ 4

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

(2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

(3) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"); proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(4) Platiteľom sa stáva aj

a) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa alebo časti podniku platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti,

b) zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom platiteľa,

c) zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7,

d) zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7 prvej vety, ktorá neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, a to dňom dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku.

(5) Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

(6) Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.

(7) Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

(8) Platiteľ uvedený v odseku 4 je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

§ 4 ods. 1

Pojem obrat je bližšie špecifikovaný v odseku 7. V každom prípade však platí, že do obratu vstupujú len plnenia s miestom dodania v tuzemsku. Ak je miesto dodania v inom členskom štáte, alebo v treťom štáte (viď § 13, § 15, § 16), tieto príjmy nevstupujú do obratu pre účely registrácie.

Kedy ide o plnenia s miestom dodania v tuzemsku – príjmy vstupujú do obratu pre účely registrácie:

• dodávky tovarov do iných členských štátov alebo tretích štátov, ak sa nakladajú na prepravu v tuzemsku,

• dodanie tovaru s inštaláciou a montážou, ak je fyzicky vykonaná v tuzemsku,

• dodávky tovarov výlučne na území tuzemska,

• dodávky tovarov z iných členských štátov formou zásielkového predaja dodaného zahraničnou osobou, ak celková hodnota tovarov v kalendárnom roku voči tuzemskej zdaniteľnej osobe (ktorá nie je platiteľom) alebo voči súkromnej osobe prekročila čiastku 35 000 €,

• služby, ktorých miesto dodania sa určilo podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku – viď príklady pri týchto ustanoveniach.

Kedy nejde o plnenia s miestom dodania v tuzemsku - príjmy z týchto plnení nevstupujú do obratu pre účely registrácie:

• ak ide o dodanie tovaru na území iného štátu (napr. kúpa tovaru v ČR ďalej predaná v ČR, pričom tovar pôvodne kúpený v ČR nebol prepravený na Slovensko, ale ďalej predaný v ČR),

• ak ide o dodanie tovaru na území tretieho štátu (tovar nakúpený a následne – bez prepravy do tuzemska – predaný v treťom štáte),

• ak ide o dodanie tovaru s montážou na území iného členského štátu alebo tretieho štátu,

• ak ide o dodanie tovaru formou zásielkového predaja voči zdaniteľnej osobe z iného členského štátu neregistrovanej pre daň, alebo pre súkromné osoby z iných členských štátov, ak hodnota tovaru v rámci kalendárneho roku a v rámci členského štátu prekročila hranicu limitov pre zásielkový predaj (napr. ČR má v súčasnosti hranicu 43 420 €),

• ak ide o služby, ktorých miesto dodania sa určilo v inom členskom štáte alebo treťom štáte podľa § 15 a § 16 zákona o DPH. - žiadosť o reg. najneskôr do 10 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy,

• žiadosť o reg. najneskôr do 10 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.

Čo vstupuje do obratu – viď § 4 ods. 7

Pre bližšie určenie, čo sa považuje za miesto podnikania, alebo miesto, kde sa osoba obvykle zdržuje, je v nariadení č. 282/2011 v článku 12 a 13 bližšie zadefinované:

Trvalé bydlisko: (čl. 12)

"Trvalým bydliskom" fyzickej osoby, tak zdaniteľnej ako aj nezdaniteľnej, je na uplatňovanie smernice 2006/112/ES adresa, ktorá je uvedená v registri obyvateľov alebo obdobnom registri, alebo adresa, ktorú daná osoba poskytla príslušným daňovým úradom, ak neexistujú dôkazy o tom, že táto adresa nezodpovedá skutočnosti.

Miestom, kde sa fyzická osoba, tak zdaniteľná ako aj nezdaniteľná, "obvykle zdržiava" (čl. 13), uvedeným v smernici 2006/112/ES, je miesto, kde táto fyzická osoba obvykle žije z dôvodu osobných a profesionálnych väzieb.

V prípade, ak sú profesionálne väzby v inom štáte, ako sú osobné väzby, alebo ak žiadne profesionálne väzby nie sú, miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava, sa určí podľa osobných väzieb, ktoré preukazujú úzke väzby medzi fyzickou osobou a miestom, kde žije.

Český podnikateľ dodáva stavebné práce na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v SR, ktoré fakturuje slovenskému platiteľovi dane. Na území SR sa zdržuje prevažnú časť roka, býva na ubytovni v SR. Môže sa český podnikateľ považovať za zdaniteľnú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR a keď na území SR prekročí obrat pre účely registrácie v hodnote 49 790 € za 12 predchádzajúcich mesiacov, je povinný sa tu registrovať na DPH?

Riešenie:

Český podnikateľ sa v danom prípade nepovažuje za osobu, ktorá má miesto podnikania na území SR, hoci jeho profesionálne väzby by to naznačovali. Jeho osobné väzby (rodina) sú v ČR, preto miesto, kde sa český podnikateľ obvykle zdržuje, je ČR. Ide teda o zahraničnú osobu, a preto jej nevzniká povinnosť registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Pojem zdaniteľná osoba = každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť (t. j. hospodársku činnosť alebo podnikanie, z ktorej sa dosahuje príjem) na pokračujúcej báze (viď § 3 ods. 1 a 2). Zdaniteľnou osobou nie je osoba, ktorá len vystavuje faktúry bez reálneho plnenia. V danom prípade ide o osobu, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti.

Obrat (pojem obrat viď § 4 ods. 7) za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov znamená, že ak zdaniteľná osoba začne podnikať napr. vo februári v roku 2020, sleduje si svoj obrat počnúc od tohto mesiaca každý ďalší mesiac, až pokiaľ nasčítaním 12 po sebe idúcich mesiacov nedosiahne hranicu 49 790 €. Táto hranica sa posúva každým mesiacom, v ktorom nebol obrat dosiahnutý.

Zdaniteľná osoba si otvorila živnosť v roku 2021 v máji. Od tohto obdobia dosiahla nasledovný obrat:

atď., to znamená, že vždy sa načítava príjem od predchádzajúceho mesiaca 12 mesiacov dozadu.

Som občan a idem predať tri stavebné pozemky. Je zrejmé, že príjem z predaja prekročí sumu 49 790 €. Som povinný sa registrovať za platiteľa DPH?

Riešenie:

V danom prípade súkromná osoba konala ako občan a keďže sa dá predpokladať, že pozemky neboli využívané na podnikateľské účely (prenájom), nemožno túto činnosť posúdiť ako ekonomickú činnosť za podmienky, že nie je na pokračujúcej báze. Ak sa dosiahol z tejto činnosti obrat nad 49 790 €, nie je potrebná registrácia na DPH.

Ako občan som prenajímal byt, z ktorého som nedosiahol obrat povinný pre účely registrácie. Teraz idem byt predať v hodnote 60 000 €. Som povinný sa registrovať na DPH?

Riešenie:

Z uvedeného vyplýva, že prenájom je možné považovať za ekonomickú činnosť. Napriek tomu, že z hľadiska prenájmu bytu je občan zdaniteľnou osobou (nie platiteľom) a predáva byt, ide o príležitostný predaj nehnuteľnosti, ktorý nevstupuje do obratu pre účely registrácie.

Ako súkromná osoba mám poschodovú chatu, ktorú prenajímam počas roka viacerým osobám. Mám povinnosť registrácie na DPH, ak z tohto prenájmu prekročím obrat?

Riešenie:

Áno, v danom prípade sa už nedá činnosť posúdiť ako príležitostná, nakoľko je na pokračujúcej báze a dosahuje sa z nej príjem. Registrácia je teda nutná.

Česká firma si vytvorila na území tuzemska organizačnú zložku. Obrat zo svojej činnosti presiahol 49 790 € a organizačná zložka tu bola registrovaná podľa § 5. Nemá sa takáto registrácia posúdiť podľa § 4?

Riešenie:

Podnikanie zahraničnej osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky upravuje § 21 ods. 4 ObchZ. Zápis organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do Obchodného registra je vlastne vyjadrením toho, že ide o podnikanie zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky prostredníctvom jej organizačnej zložky. Vzhľadom na to, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, subjektom všetkých právnych vzťahov je zahraničný subjekt, čo má dôsledky aj v oblasti daňovej. Skutočnosť, že si zahraničná osoba zriadi v tuzemsku organizačnú zložku, ešte neznamená, že má zriadenú prevádzkareň na účely zákona o DPH. Ak má organizačná zložka spĺňať kritériá prevádzkarne, musí ekonomickú činnosť v tuzemsku nezávisle aj vykonávať. Ak organizačná zložka zahraničnej osoby spĺňa kritériá stálej prevádzkarne a vykonáva v tuzemsku ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, potom sa na registráciu pre daň z pridanej hodnoty vzťahuje ustanovenie § 4 zákona o DPH.

Som povinný sa registrovať, ak som dodal do iného členského štátu nový dopravný prostriedok v hodnote 62 000 €. Nie som podnikateľ.

Riešenie:

Osoby, ktoré nie sú zdaniteľnou osobou (nepodnikatelia) a príležitostne dodajú (predajú) do iného členského štátu nový dopravný prostriedok, nemajú registračnú povinnosť pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona o DPH.

FO ako zdaniteľná osoba (neplatiteľ) prijala zákazku v objeme 150 000 €, na základe ktorej žiadala preddavok vo výške 65 000 €. Zákazku bude spracovávať postupne v priebehu dvoch rokov. Je preddavok vo výške 65 000 € obratom pre účely registrácie?

Riešenie:

Obratom pre účely registrácie sa chápe príjem, teda aj príjem za budúcu dodávku pri účtovaní v JÚ.

Sme začínajúca cestovná kancelária. Čo je pre nás obratom pre účely povinnej registrácie?

Riešenie:

Obratom pre účely registrácie u CK a CA (ďalej len "CK") je podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH a v zmysle usmernenia Ministerstva financií SR č. MF/12860/2004/73 výnos (príjem) bez dane z dodanej služby CR, t. j. predajná cena služby cestovného ruchu, požadovaná od zákazníka. CK, ktorá predáva služby CR v mene a na účet inej osoby, teda len sprostredkuje služby CR – pre účely registrácie, zahŕňa do obratu výnos (príjem) bez dane z dodanej služby sprostredkovania služby CR v mene a na účet inej osoby. Príjmom, resp. výnosom z dodanej služby sprostredkovania služieb u osôb, ktoré konajú v mene a na účet inej osoby, je cena provízie.

Zdaniteľná osoba k 30. 6. dosiahla obrat 49 790 €. Do 20. 7. je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba získala pracovné povolenie na prácu v Írsku, živnostenskému úradu podala žiadosť o zrušenie živnostenského oprávnenia. Je daňový úrad takúto osobu povinný registrovať pre daň?

Riešenie:

Žiadosť o registráciu pre daň je zdaniteľná osoba povinná podať v zákonom stanovenej lehote. Ak v rámci posudzovania žiadosti o registráciu pre daň osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň, vierohodne preukáže, že v čase podania žiadosti už nie je zdaniteľnou osobou, daňový úrad je oprávnený zamietnuť žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty.

Obstarávam prepravné služby pre zákazníkov. Nevlastním vozový park, ale sprostredkujem prepravu, t. j. fakturujem prepravné služby napriek tomu, že som ich nevykonal. Z uvedenej činnosti som dosiahol čiastku 49 790 €. Vstupuje mi do obratu pre účely registrácie celá čiastka prepravy?

Riešenie:

V prípade obstarania služby na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy posudzujeme u komisionára obrat podľa toho, či má výnosy alebo príjmy z dodávaných tovarov a služieb. Ak komisionár obstará dodanie služby, podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že službu sám prijal a dodal. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že komisionár dosahuje príjem z dodania tovaru a pokiaľ ho prekročí, je povinný sa registrovať na DPH.

Som začínajúca podnikateľka SZČO. Mám pridelené IČO a DIČ čísla od DÚ. Predmet podnikania − internetový obchod so športovým oblečením. Tovar budem nakupovať z Veľkej Británie. Predávať ho budem v tuzemsku. Som povinná sa registrovať pre DPH? Kedy?

Riešenie:

Osoby uvedené v § 7 ods. 1 zákona o DPH (napr. zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane) majú povinnosť platiť daň v tuzemsku z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu len vtedy, ak v príslušnom kalendárnom roku hodnota tovaru, ktorý nadobudli (kúpou) z iného členského štátu, dosiahne sumu 14 000 € bez DPH. Žiadosť o registráciu pre daň sú povinné podať pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iného členského štátu dosiahne uvedenú hodnotu. Po pridelení identifikačného čísla DPH si dodanie tovaru z iného členského štátu budú objednávať pod týmto číslom. Dodávateľ z iného členského štátu v takomto prípade nebude účtovať k cene DPH. Tieto osoby budú povinné platiť daň z nadobudnutia tovarov a nebudú mať právo na odpočítanie zaplatenej dane z nadobudnutia tovaru.

To znamená, ak zdaniteľná osoba nedosiahla zákonom stanovený obrat v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia (14 000 € bez dane), potom nemá povinnosť platiť daň z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.

Platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, a to podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu www.financnasprava.sk – wat refund. Z uvedeného vyplýva, že nárok na uplatnenie vrátenia dane z pridanej hodnoty, ktorá bola uplatnená pri kúpe tovarov a služieb v inom členskom štáte, vzniká len osobe, ktorá je identifikovaná pre daň, t. j. platiteľovi dane, čo by nebol prípad registrácie podľa § 7 zákona o DPH.

Keďže však podnikateľka bude predávať tovar v tuzemsku, potom – ak prekročí obrat v zmysle § 4 ods. 1, má povinnosť registrácie podľa § 4.

Ak by sa podnikateľka registrovala najprv podľa § 7 a následne by prekročila obrat, potom bez ohľadu na túto registráciu má povinnosť podať žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Živnostník zrušil živnosť a opäť ju otvorí napríklad do mesiaca po zrušení, je povinný napočítať tržby z predchádzajúcej živnosti aj k novej živnosti? T. j., napríklad jeho činnosť skončí 30. 6., ale potom si živnosť znovu otvorí napr. 15. 7.? Musí napočítať predchádzajúce tržby 12 mesiacov spätne alebo začína počítať od začiatku novej živnosti?

Riešenie:

Zdaniteľná osoba sleduje svoj obrat za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov, a to bez ohľadu na zrušenie živnosti, pokiaľ má príjem z ekonomickej činnosti, ktorý je zadefinovaný v § 3 ods. 2 zákona o DPH.

Registračnú povinnosť si zdaniteľná osoba splní predložením riadne vyplnenej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty Finančného riaditeľstva SR. V prípade, ak zdaniteľná osoba podá písomnú žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty na inom formulári ako na formulári, je možné žiadosť akceptovať, ak bude obsahovať všetky potrebné náležitosti. (Vzor žiadosti sa nachádza na webovej stránke www.financnasprava.sk – katalóg elektronických formulárov – registrácia na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty (univerzálne tlačivo).

Správca dane má právo preveriť splnenie podmienok registrácie, najmä sídlo alebo miesto podnikania, ekonomickú činnosť zdaniteľnej osoby. S registráciou úzko súvisí aj § 55 zákona o DPH, podľa ktorého má zdaniteľná osoba registrovaná…