dnes je 28.3.2024

Input:

Nepeňažný vklad z pohľadu daňových súvislostí

30.7.2019, , Zdroj: Verlag DashöferDoba čtení: 16 minut

3.24.2 Nepeňažný vklad z pohľadu daňových súvislostí

Ing. Jozef Pohlod; Ing. Peter Horniaček

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z .n. p. s účinnosťou od 1. 1. 2010 na základe novely č. 504/2009 Z. z. doplnil problematiku a spôsob zdaňovania u vkladateľov, resp. prijímateľov nepeňažného vkladu o novú komplexnú úpravu. Tento postup upravuje ustanovenie § 17 ods. 11 ZDP , podľa ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2010 pri nepeňažných vkladoch do základného imania sa pri vyčíslení základu dane použije postup podľa spôsobu ocenenia majetku. Ak sa použije pri ocenení nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť (nie pohľadávka):

  • reálna hodnota, použije sa osobitný postup podľa § 17b ZDP ,

  • pôvodná hodnota, postupuje sa podľa § 17d ZDP .

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 4 a ods. 5 ZDP na nepeňažné vklady realizované do 31. decembra 2009 sa aj po 1. 1. 2010 pri stanovení základu dane postupuje v súlade platnými ustanoveniami v čase realizovaného nepeňažného vkladu.

Od 1. 1. 2018 vyčíslenie základu dane v pôvodných cenách uplatní daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou len v prípade cezhraničných nepeňažných vkladov realizovaných do ČŠ EÚ alebo do štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP za predpokladu, že majetok, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu ostane súčasťou SP na území SR a legislatíva členského štátu umožňuje príjemcovi nepeňažného vkladu jeho prevzatie v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť výberu a príjemca nepeňažného vkladu si vyberie úpravu základu dane v pôvodných hodnotách.

A)

Postup pri realizácii nepeňažných vkladov po 31. 12. 2009, ak sa nepeňažný vklad, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, oceňuje v reálnych hodnotách, u daňovníka, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov:

Postup u vkladateľa:

Vkladateľ nepeňažného vkladu výsledok hospodárenia upravuje na základ dane týmito spôsobmi:

1. neupraví výsledok hospodárenia o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. Pri takomto postupe je rozdiel medzi účtovným ocenením nepeňažného vkladu a jeho uznaným ocenením pre účely vkladu súčasťou výsledku hospodárenia a nie je potrebné vykonať z tohto dôvodu úpravu základu dane. Vkladateľ je povinný túto skutočnosť, tzn., že bude postupovať týmto spôsobom, oznámiť prijímateľovi vkladu do 30 dní od termínu splatenia nepeňažného vkladu. V prípade neoznámenia tejto skutočnosti sa uplatní sankčný postup podľa § 155 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Zákonom č. 331/2011 platným od 1. 1. 2012 sa zrušila predmetná sankcia za nesplnenie si oznamovacej povinnosti, pretože ide o povinnosť medzi dvoma daňovými subjektmi, ktorú by nemal sankcionovať správca dane.

2. upraví výsledok hospodárenia o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve postupne až do jeho úplného zahrnutia, a to najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a najmenej vo výške 1/7 ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu individuálneho majetku, vkladu podniku alebo jeho časti. Pri tomto postupe je povinný vkladateľ vykonať, v prípade zákonom stanovených zmien, úpravu základu dane v tom zdaňovacom období, keď dôjde k vzniku niektorej z nižšie uvádzaných skutočností, a to tak, že vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný zahrnúť potom celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností:

  • ak sa daňovník zruší formou likvidácie, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

  • ak sa daňovník zruší bez likvidácie, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

  • ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

  • ak u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom,

  • ak u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom.

Okrem týchto vyššie uvedených úprav v prípade nepeňažného vkladu vkladateľ vykoná aj ďalšie úpravy, ako:

3. upraví výsledok hospodárenia o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa zákona o účtovníctve a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

4. upraví výsledok hospodárenia o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

5. výsledok hospodárenia zníži o výšku rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20 zákona o dani z príjmov, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,

6. výsledok hospodárenia zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,

7. výsledok hospodárenia zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.

Postup u prijímateľa nepeňažného vkladu

Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka. Ak vkladom je podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

Prijímateľ nepeňažného vkladu:

  • odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 zákona o dani z príjmov z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka alebo

  • môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka, ak vkladateľ nepeňažného vkladu sa rozhodne rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve zahrnúť jednorazovo do základu dane.

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane z titulu nepeňažného vkladu v prípade, ak je vkladom podnik alebo časť podniku:

  • rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa účtovníctva; na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 zákona o dani z príjmov o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

  • goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti. Pri tomto postupe je povinný prijímateľ vkladu vykonať v prípade zákonom stanovených zmien úpravu základu dane v tom zdaňovacom období, keď dôjde k vzniku niektorej z nižšie uvádzaných skutočností, a to tak, že prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný zahrnúť potom celú zostávajúcu časť vykázaného goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností:

    • ak sa daňovník zruší formou likvidácie, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

    • ak sa daňovník zruší bez likvidácie, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

    • ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

    • ak u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju podniku, úpravu vykoná najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku,

    • ak prijímateľ vloží podnik alebo jeho časť, úpravu vykoná najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.

Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom počas siedmich bezprostredne nasledujúcich období po splatení nepeňažného vkladu zo strany vkladateľa, túto skutočnosť je prijímateľ nepeňažného vkladu oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. V prípade neoznámenia tejto skutočnosti sa uplatní sankčný postup podľa § 35 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

V prípade, že u prijímateľa bola predmetom nepeňažného vkladu pohľadávka, potom zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa§ 19 zákona o dani z príjmov:

1. v prípade postúpenia

nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, daňový výdavok bude predstavovať reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

- 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

- 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

- 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1080 dní.

2. v prípade odpisu

nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, daňový výdavok bude predstavovať reálna hodnota tejto pohľadávky najviac do výšky:

- 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

- 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak

Nahrávám...
Nahrávám...