Nepřístupný dokument, nutné přihlášení
Input:

Tuzemská pracovná cesta

14.6.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.7.4.1 Tuzemská pracovná cesta

Ing. Renáta Silná, PhD.; Ing. Ivan Glazelová

Pre zamestnancov v pracovnom pomere aj pre osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí, že pracovná cesta (podľa § 2 ZCN ) je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Pravidelné pracovisko podľa § 2 ods. 3 ZCN je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

Zamestnanec má dohodnuté miesto pravidelného pracoviska v Martine a trvalý pobyt v Turčianskych Tepliciach. Zamestnávateľ ho vyslal na pracovnú cestu do Ružomberka. Miesto nástupu a miesto ukončenia pracovnej cesty určil miesto pobytu. Ako spôsob dopravy bol určený autobus, ktorý ide z Turčianskych Teplíc cez Martin až do Ružomberka.

Otázkou je, či má daný zamestnanec nárok na cestovné náhrady z miesta pobytu alebo z miesta pravidelného pracoviska.

Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi ako miesto nástupu miesto jeho bydliska, má zamestnanec nárok na úhradu cestovných výdavkov z miesta bydliska a späť. Tento nárok predstavuje možnosť, ktorú ukladá zákon o cestovných náhradách v bode „ďalšie podmienky pracovnej cesty”, ktoré dohodne zamestnávateľ so zamestnancom, pričom zamestnávateľ je povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

2. V prípade spoločníkov, konateľov, či členov družstva a ďalších osôb podľa § 1 ods. 2 ZCN je pracovná cesta aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Konateľ cestuje z miesta bydliska v Českej republike do sídla spoločnosti v Slovenskej republike, kde vykonáva funkciu konateľa (nie zamestnanca v pracovnom pomere).

Tomuto konateľovi patria cestovné náhrady v celom rozsahu, t. j. od nástupu tohto konateľa na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia z Českej republiky, vrátane výkonu činnosti funkcie konateľa na území Slovenskej republiky, do skončenia tejto cesty späť do Českej republiky.

Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad aj osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, alebo ktoré sú vymenované, či zvolené do orgánov právnickej osoby. U spoločníka s. r. o. sa ako osobitný predpis aplikuje zákon o dani z príjmov. Spoločník, ktorý vykonáva prácu pre spoločnosť, ale nemá uzavretý pracovnoprávny vzťah, sa podľa

§ 5 ods. 2 ZDP

zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva. Konateľ spoločnosti má

nárok na cestovné náhrady bez ohľadu na to, v akom mieste tieto činnosti vykonáva.

Dôležitá skutočnosť pri vyúčtovaní cestovných náhrad je, že spoločník vykonáva činnosť v prospech spoločnosti. Nie je dôležité, kde spoločník nastupuje na pracovnú cestu a ani kde ju skončí.

Spoločník je v rámci Zákona o dani z príjmov súčasťou § 5 ods. 1 písm. b) ZDP (závislá činnosť) a je vlastne považovaný za zamestnanca, patria aj jemu cestovné náhrady v rozsahu a aj výške podľa zákona o Cestovných náhradách

V tomto prípade nie je potrebné na účely poskytovania cestovných náhrad dohodnúť pravidelné pracovisko.

Náhrady pri pracovnej ceste

Zamestnancovi na pracovnej ceste vzniká podľa § 4 ods. 1 ZCN nárok na náhradu výdavkov za:

  • cestovné výdavky,

  • ubytovanie,

  • stravné,

  • potrebné vedľajšie výdavky a

  • preukázané cestovné výdavky za cesty na návštevu rodiny do miesta pobytu vopred dohodnutého so zamestnávateľom na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní alebo ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Stravné

Stravné zamestnancovi začína plynúť od doby začiatku pracovnej cesty až do doby ukončenia pracovnej cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma:

  1. 5 až 12 hodín,
  2. nad 12 hodín až do 18 hodín,
  3. nad 18 hodín.

Podľa zákona o cestovných náhradách je suma stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom základné sadzby stravného na rok 2017 sú ustanovené v Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 309/2016 Z. z. o sumách stravného pri domácich pracovných cestách, účinnosť Opatrenia je od 1.12.2016. Suma stravného podľa časových pásiem je uvedená v nasledovnej tabuľke:

Časové pásmo Suma stravného 
5 až 12 hodín  4,50 eur  
nad 12 hodín až do 18 hodín  6,70 eur  
nad 18 hodín  10,30 eur  

Pracovná cesta v trvaní menej ako 5 hodín

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu, ktorá trvala menej ako 5 hodín a nebolo mu umožnené stravovať sa obvyklým spôsobom. Zamestnávateľ mu poskytol stravné vo výške, ktorá prináleží časovému pásmu 5 až 12 hodín.

Je poskytnuté stravné v súlade so zákonom o cestovných náhradách?

Podľa § 5 ods. 3 ZCN, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie, takže uvedené stravné je v súlade so zákonom o cestovných náhradách.

Aká je daňová povinnosť pre zamestnávateľa a zamestnanca?

Pretože na túto náhradu nevzniká zo zákona o cestovných náhradách nárok, je táto náhrada u zamestnanca zdaniteľným príjmov. Zamestnávateľ ju v mesiaci poskytnutia pripočíta k hrubej mzde zamestnanca a zdaní.

Postup zamestnávateľa:

Daňovými výdavkami, ktorých výšku limituje zákon o dani z príjmov, sú aj cestovné náhrady, súčasťou ktorých sú, napr. aj výdavky na ubytovanie a stravné („diéty”). Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, pričom zákon o dani z príjmov odkazuje napr. na zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Cestovné náhrady, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom nad rámec zákona o cestovných náhradách, sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) ZDP u zamestnávateľa daňovým výdavkom za predpokladu, že u zamestnanca predstavujú takéto plnenia zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP(t.j. zdanené zamestnancovi cez závislú činnosť) § 21 ods. 1 písm. e)ZDP, sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce.

Častá zmena pracoviska

Zamestnancovi, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z náplne práce (napr. vodič z povolania, inšpektor) a vykoná niekoľko pracovných ciest, pričom každá z nich trvá menej ako 5 hodín, sa čas trvania týchto pracovných ciest spočíta a zamestnancovi sa poskytne stravné za výsledný čas, ale len v prípade, ak ich celkový súčet je aspoň 5 hodín.

Viac pracovných ciest v rámci pracovnej zmeny a dvoch dní

Vodič z povolania má určenú pracovnú zmenu od 18.00 hod do 6.00 hod. V rámci uvedenej zmeny vykonal dve pracovné cesty - v čase od 20.00 hod do 22.30 hod a od 1.30 hod do 5.30 hod.

Má zamestnanec nárok na stravné, keď každá z pracovných ciest trvala menej ako 5 hodín?

Podľa § 5 ods. 4 písm. c) ZCN, ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Citované ustanovenie bolo do zákona doplnené od 1. januára 2009 novelou č. 475/2008 Z. z.


Pracovná cesta v rámci dvoch kalendárnych dní

Zamestnancovi začína pracovná cesta o 22.00 hod v pondelok a končí o 04.00 hod v utorok.

Má zamestnanec nárok na stravné, keď v ani jednom z kalendárnych dní nebol na pracovnej ceste viac ako 5 hodín?

Z uvedeného by logicky vyplynulo, že nemá nárok na stravné ani v pondelok a ani v utorok, avšak v tomto prípade sa zamestnancovi musia hodiny spočítať a vzniká mu nárok na stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. 4,50 eura.

Ak by zamestnancovi začala pracovná cesta o 16.30 hod v pondelok s ukončením o 04.00 hod v utorok, tak zamestnancovi prináleží stravné za pondelok vo výške 4,50 eura. Za utorok nemá nárok na stravné, pretože neuplynulo aspoň 5 hodín.

Krátenie stravného

Zamestnancovi, ktorý má na pracovnej ceste zabezpečené stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ stravné neposkytuje. Ak však má zabezpečené stravovanie čiastočne, stravné sa kráti a to takto: za bezplatne poskytnuté raňajky o 25 %, za bezplatne poskytnutý obed o 40 % a za večeru o 35 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín, t. j. z 10,30 eura. Krátenie súm stravného sa zaokrúhľuje na euro centy nahor, v prospech zamestnanca.


Krátenie stravného v prípade poskytnutých raňajok

Zamestnávateľ vyslal svojho zamestnanca na dvojdňovú pracovnú cestu, v rámci ubytovania v hoteli mu boli poskytnuté raňajky.

Je zamestnávateľ povinný krátiť stravné?

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb raňajky, podľa § 5 ods. 7 ZCN zamestnávateľ stravné kráti o 25 %. Krátenie sa vypočíta z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín trvania tuzemskej pracovnej cesty.

Pre krátenie stravného platí všeobecná preukaznosť o poskytnutých raňajkách, nevyžaduje sa preukaznosť iba cez doklad o ubytovaní. Podľa § 5 ods. 9 ZCN preukázanie poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Zamestnávateľ nemá povinnosť krátiť stravné v prípade, ak zamestnanec nemohol využiť poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil (§ 5 ods. 8 ZCN).

Pri sumách stravného podľa opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z . sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa bude krátiť v prípade zabezpečenia:

  • raňajok o 2,575 € (10,30 € x 25 % = 2,575 €),

  • obeda o 4,120 € (10,30 € x 40 % = 4,12 €) a

  • večere o 3,605 € (10,30 € x 35 % = 3,605 €).

Je potrebné upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 ZCN sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné , a to na najbližší eurocent nahor . Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Postup:

Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa – vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.

Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor.

Krátenie stravného v prípade čiastočne zabezpečeného bezplatného stravovania

Zamestnanec nastúpil na pracovnú cestu o 17.00 hod., ktorá skončila druhý deň o 16.00 hod. V druhý deň mal zamestnanec bezplatne zabezpečené raňajky a obed.

Ako zamestnávateľ vypočíta nárok na stravné za pracovnú cestu?

Zamestnanec má za prvý deň pracovnej cesty nárok na stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške 4,50 eura. Za druhý deň pracovnej cesty má nárok na stravné pre časové pásmo 12 až 18 hodín vo výške 6,70 eura, ale