dnes je 28.3.2024

Input:

Zahraničná pracovná cesta

15.6.2023, , Zdroj: Verlag DashöferDoba čtení: 19 minut

4.7.4.2 Zahraničná pracovná cesta

Ing. Iveta Matlovičová, Ing. Ivana Glazelová, Ing. Jozef Pohlod, Ing. Zuzana Chochulová

Poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri služobných cestách (ďalej len "cestovné náhrady") upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta sa môže začať, ako aj skončiť v zahraničí; nie je viazaná na odchod z územia Slovenskej republiky a ani na príchod na územie Slovenskej republiky. Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, patria nasledujúce nárokové náhrady:

  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

  • náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

  • náhrada potrebných vedľajších výdavkov,

  • poistenie liečebných nákladov v zahraničí,

  • povinné alebo odporúčané očkovanie,

  • náhrada za cesty na návštevu rodiny,

  • stravné.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma:

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na cestovné náhrady, napr. na stravné, sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene, nehľadiac na dĺžku jej trvania. Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste (nárok na stravné vzniká pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvala aspoň 5 hodín).

Zamestnanec má nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene od času rozhodného pre vznik nároku na náhrady v eurách alebo v cudzej mene podľa § 16 ZCN, t. j. od prechodu slovenskej štátnej hranice, a to nehľadiac na to, či zahraničná pracovná cesta trvala mimo územia Slovenskej republiky napr. 2 hodiny, 6 hodín alebo 24 hodín.

Výška stravného v eurách alebo v cudzej mene

Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktoré platí od 1. januára 2013, stanovuje základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Zamestnancovi patrí stravné vo výške:

  • základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci kalendárneho dňa nad 12 hodín,

  • 50 % zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci kalendárneho dňa nad 6 hodín do 12 hodín vrátane,

  • 25 % zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci kalendárneho dňa do 6 hodín vrátane.

V prípade prechodu cez viaceré krajiny v rámci kalendárneho dňa sa stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty poskytne v súlade s § 13 ods. 5 ZCN, a to:

  • v mene a výške stravného ustanoveného pre danú krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín a v prípade,

  • ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Rozhodný čas pre prechod medzi krajinami (§ 16 ZCN):

  • V prípade spôsobu cestnej alebo železničnej dopravy

Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami na účely poskytovania stravného sa považuje reálny čas prechodu, ktorý je zamestnanec povinný vo vyúčtovaní náhrad uviesť.

  • V prípade leteckého spôsobu dopravy, preprava loďou

Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami na účely poskytovania stravného sa považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku z jednej krajiny do druhej za dodržania rozhodných časov, príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola.

Podmienky poskytovania stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov (§ 13 ods. 6 ZCN)

Zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť podmienky odchylne, a to v súlade s § 13 ods. 6 ZCN, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 5 %. Dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve, v dohode o vykonaní práce, v dohode o pracovnej činnosti alebo v dohode o brigádnickej práci študentov.

Bezplatné zabezpečené stravovanie ( § 13 ods. 7 ZCN)

Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (t. j. raňajky, obed a večera). Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.).

Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed, ale v plnej výške).

Poznámka: Za zabezpečené stravovanie sa nepovažuje poskytnutie obvyklého pohostenia, ako je káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda, a to z dôvodu, že stravné má slúžiť zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla.

Krátenia stravného

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín.

  • Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.

  • Za bezplatne zabezpečený obed o 40 % .

  • Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Pričom, ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného (§ 13 ods. 6 ZCN), nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Dôvody nekrátenia stravného

Zamestnancovi sa stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré on nezavinil, napr. skorší odlet lietadla, resp. plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania (§ 13 ods. 9 ZCN).

Stravné počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty

Zamestnanec nemá nárok na stravné počas (§ 13 ods. 11 ZCN):

  • prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny,

  • dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca.

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov

Cestovné výdavky sú výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil v súvislosti s uskutočnenou zahraničnou pracovnou cestou na dopravu, a to:

  • výdavky za cestovné lístky, letenky,

  • ležadlá, lôžka,

  • taxi, miestna pravidelná verejná doprava.

Upozorňujeme, že pri uznávaní cestovných výdavkov je potrebné vychádzať z toho, aký spôsob a druh dopravy bol pred vyslaním zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu určený zamestnávateľom.

Cestovné výdavky preukazuje zamestnanec dokladom z konkrétne určeného druhu a spôsobu dopravy. Všetky doklady z časového aj vecného hľadiska musia byť správne, t. j., doklady musia byť časovo a vecne v súlade s časom a miestom konania zahraničnej pracovnej cesty. V prípade, že by zamestnanec cestovné výdavky nepreukázal napr. z dôvodu ich straty, zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania, a to v súlade s § 35 ods. 1 ZCN, pričom sa prihliada na spôsob dopravy, ktorý zamestnancovi určil v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty, resp. § 35a ZCN.

Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie

Zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok na ubytovanie, pričom zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca predloženie dokladu za výdavky na ubytovanie a v prípade straty dokladu požadovať vystavenie náhradného dokladu. Výdavky za ubytovanie preukazuje zamestnanec dokladom v podobe hotelového účtu alebo účtu zo súkromného ubytovacieho zariadenia.

Ak sa však nepodarí získať náhradný doklad o ubytovaní, zamestnávateľ môže uznať tento výdavok aj bez preukázania, a to v súlade s § 35 ods. 1 ZCN.

Zákon o cestovných náhradách nestanovuje v tomto prípade žiadne limity a zamestnanec má vždy nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie, pričom zamestnávateľ môže ovplyvniť sumu výdavku na ubytovanie iba tak, že zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečí a zamestnanec je povinný ubytovať sa v ubytovacom zariadení, ktoré mu zamestnávateľ zabezpečil.

Alebo zamestnávateľ môže zamestnancovi určiť v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty spôsob ubytovania, napríklad hotel do určitej kategórie, ubytovňu, penzión, ale nikdy nesmie stanoviť finančný limit na ubytovanie. Ak si však zamestnanec nebude môcť takto určený spôsob ubytovania v konkrétnom mieste konania zahraničnej pracovnej cesty zabezpečiť, potom má nárok vždy na náhradu preukázateľného výdavku na ubytovanie na základe dokladu.

Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov

Potrebné vedľajšie výdavky sú všetky ostatné výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste, sú to napr. poplatky za telefón, fax, poplatok za použitie internetu, vstupné na výstavu, veľtrh alebo majú súvislosť s podmienkami zahraničnej pracovnej cesty, napr. poplatok za použitie garáže, poplatok za parkovanie, poplatok za diaľnicu. Rozsah týchto výdavkov nie je v zákone o cestovných náhradách vymedzený a nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia konkrétnych výdavkov posudzuje zamestnávateľ. Zamestnanec má povinnosť potrebné vedľajšie výdavky preukázať, ak napríklad z dôvodu straty niektoré nepreukáže, zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania, a to v súlade s § 35 ods.1 ZCN.

Poistenie

Podľa § 11 ods. 1 ZCN – zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Podľa § 11 ods. 2 ZCN – zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Zamestnanec má nárok na náhradu za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí pri vyslaní na každú zahraničnú pracovnú cestu (nehľadiac na to, v akej krajine je vykonávaná).

Táto náhrada sa vzťahuje výslovne len na poistenie liečebných nákladov a nevzťahuje sa na celkové tzv. cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistenia.

Poistenie liečebných nákladov sa môže vykonať rôznymi spôsobmi:

  • zamestnanca poistí zamestnávateľ individuálne,

  • zamestnávateľ môže uzatvoriť s poisťovňou hromadnú poisťovaciu zmluvu,

  • alebo sa zamestnanec poistí sám (výdavkom je platba v príslušnej komerčnej poisťovni; preukazuje sa poistkou, ktorú ako potvrdenie o uzavretej poistnej zmluve vydáva poisťovňa poistenému).

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

Zamestnanec má nárok na náhradu výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie, a to:

  • pri zahraničných pracovných cestách, ktoré sú vykonávané do tropických oblastí alebo do inak zdravotne nebezpečných oblastí a

  • očkovanie do týchto oblastí je povinné alebo odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

§ 12 ZCN upravuje poskytovanie náhrad výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta pobytu zamestnanca (prechodný pobyt alebo trvalý pobyt) alebo do iného dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR a vyžaduje sa písomná dohoda pred zahraničnou pracovnou cestou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak by písomná dohoda nebola uzatvorená, zamestnancovi cestovné náhrady za návštevu rodiny nepatria.

Poznámka: Rodina zamestnanca je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti so zamestnancom, ak majú pobyt (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt) na území Slovenskej republiky.

Pričom zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou písomne dohodnúť aj na rozsahu týchto poskytovaní, napr.:

  • všetkých náhrad vo výške a rozsahu ako pri zahraničnej pracovnej ceste alebo

  • len niektoré náhrady (napr. cestovné výdavky, 50 % stravného, vreckové).

Náhrada výdavkov za pohonné látky

§ 15 ZCN upravuje postup zamestnávateľa pri výpočte náhrady za používanie cestného motorového vozidla na zahraničné pracovné cesty v prípade vyslania zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu.

Nenárokové náhrady

Zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť nenárokové náhrady: iné a vyššie náhrady, iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2 ZCN), vreckové (§ 14 ZCN).

Iné a vyššie náhrady môžu podľa (§ 9 ZCN využívať len zamestnávatelia,

Nahrávám...
Nahrávám...