DPH v rámci EÚ - poskytnutie, prijatie služby - miesto dodania

3.8.3.4 DPH v rámci EÚ - poskytnutie, prijatie služby - miesto dodania

Ing. Antónia Parajková, Ing. Peter Horniaček

Právne predpisy a súvisiace predpisy

Pravidlá a definície pre určenie „miesta dodania pri zdaniteľných obchodoch” upravuje:

zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení nesk. predpisov v ustanoveniach, ktoré určujú:

• § 2 predmetom dane v tuzemsku sú zdaniteľné obchody, ak je miesto dodania v tuzemsku,

• služby, pri ktorých sa miesto dodania určuje osobitne podľa výnimiek v § 16,

• tovar s inštaláciou alebo montážou,

• služby alebo tovar s inštaláciou alebo montážou z tretích štátov.

§ 15 základné pravidlá pre určenie miesta dodania služby,

§ 16 výnimky z dvoch základných pravidiel pri určení miesta dodania služieb,

§ 7a povinnosť pre zdaniteľnú osobu registrovať sa pre DPH, pred prijatím alebo dodaním služby do iného členského štátu,

§ 69 osobu, ktorá je povinná platiť daň, ak je miesto dodania služby v tuzemsku.

Konkrétne vysvetlenie

Pri poskytovaní služby osobe z iného členského štátu sa miesto dodania taktiež určuje podľa zákona o DPH platného na Slovensku. Vyplýva to zo skutočnosti, že pravidlá pre určenie miesta zdaniteľného obchodu sú na základe smernice Rady EÚ 2006/112/ES rovnaké vo všetkých členských štátoch EÚ. Pravidlá z uvedenej smernice boli zapracované do zákona o DPH, platného na Slovensku.

Od 1. januára 2010 platia nové pravidlá v rámci Európskej únie pri určení miesta dodania služby ( Smernica rady 2008/8/ES, ktorá dopĺňa Smernicu 112). Táto smernica je transponovaná do slovenského zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2010 zákonom č. 471/2009 Z. z.

Pri medzinárodných obchodoch, je dôležité správne určiť miesto dodania služby, resp. zdaniteľného obchodu, nakoľko členský štát, v ktorom je miesto dodania služby, má právo vyberať daň od osoby, ktorá je povinná daň zaplatiť.

V zásade platí - ak je miestom dodania služby tuzemsko (územie Slovenska) – dodanie služby je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH.

Ak je miestom dodania služby iný členský štát – dodanie služby je predmetom dane podľa zákona o DPH iného členského štátu a tento štát má právo vyberať DPH.

Miesto dodania služby

Pri určení miesta dodania služby platia dve základné (všeobecné) pravidlá definované v § 15 zákona, okrem tých služieb, pre ktoré sú určené osobitnépravidlá (výnimky) v § 16 zákona. Tieto pravidlá sa vzťahujú na služby prijaté zo zahraničia a aj na služby poskytované do zahraničia.

Dve základné pravidlá § 15

Podľa nových pravidiel pri dodaní služby pre určenie miesto dodania platia dve základné všeobecné pravidlá (§ 15 zákona) podľa toho, kto je príjemcom služby:

ak je príjemcom služby zdaniteľná osoba – miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 – miestom dodania služby je miesto, kde má táto zdaniteľná osoba (príjemca služby) sídlo alebo miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa služba poskytuje – služby zdaňuje príjemca služby

ak je príjemcom služby nezdaniteľná osoba – miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 2 – miestom dodania služby je miesto, kde má poskytovateľ služby svoje sídlo alebo miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba poskytuje - služby zdaňuje poskytovateľ služby.

Osobitné pravidlá § 16

Pre niektoré druhy služieb sú stanovené v ustanoveniach § 16 zákona osobitné pravidlá, podľa ktorých sa určuje miesto dodania služby na účely DPH. Niektoré z týchto osobitných pravidiel sa vzťahujú len na prípady, ak ide o dodanie služby pre nezdaniteľnú osobu a niektoré platia v každom prípade (bez ohľadu, kto je príjemca služby).

Pravidlá pre určenie miesta dodania pri prijatí alebo dodaní služby zo/do zahraničia sa určujú rovnako, ako pri tuzemských transakciách. Táto oblasť je podrobne rozpracovaná – miesto dodania v tuzemsku.

Dôležité zmeny

Ak tuzemský platiteľ dane alebo podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane, bude poskytovať službu zdaniteľnej osobe (spravidla podnikateľovi) do iného členského štátu, musí si overiť, či príjemca služby má pridelené identifikačné číslo DPH. Len ak pozná číslo DPH príjemcu služby, môže uplatniť pre určenie miesta dodania služby § 15 ods. 1 zákona. Dodanie služby uvádza v súhrnnom výkaze.

Ak toto číslo prijímateľa služby nepozná, dodanie služby posudzuje tak, ako by príjemcom bola nezdaniteľná osoba, miesto dodania určí podľa § 15 ods. 2zákona.

Povinnosť registrácia § 7a

Tuzemský podnikateľ (zdaniteľná osoba), ktorý nie je platiteľom dane, pred poskytnutím alebo prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 zákona, sa musí registrovať pre DPH (§ 7a, ods.1 a 2) u svojho správcu dane. Naďalej nebude platiteľ DPH, bude len registrovaný, resp. identifikovaný pre DPH. Registrovať sa nemusí len v prípade, ak je už registrovaný podľa § 7.

Pred prijatím služby z iného členského štátu musí poskytovateľovi služby oznámiť svoje registračné číslo DPH, aby dodávateľ mohol službu fakturovať bez DPH.

Zdaniteľná osoba (neplatiteľ dane), ktorá bude mať pridelené registračné číslo DPH podľa § 7a, musí toto číslo používať aj pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru.

Ak budú nezdaniteľné osoby identifikované pre DPH (budú mať registračné číslo DPH, ale nebudú platiteľom DPH), budú považované za zdaniteľnú osobu pri všetkých službách, ktoré im poskytne podnikateľ z iného členského štátu.

Zdaniteľná osoba sa nemusí registrovať podľa § 7a v prípade, ak dodáva alebo prijíma:

Daňová povinnosť pri dodaní služby

Novelou zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2010 nastali zmeny pri určení dňa vzniku daňovej povinnosti pri prijatí služby zo zahraničia. Ide v podstate o služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré dodáva zdaniteľná osoba zo zahraničia pre tuzemsku zdaniteľnú osobu, pri ktorých má povinnosť platiť daň príjemca služby v tuzemsku.

Deň vzniku daňovej povinnosti

Deň vzniku daňovej povinnosti:

1. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, pričom služba je dodaná dňom jej ukončenia, nie ako doteraz, v deň vystavenia faktúry (§ 19 ods. 2 zákona),
2. pri službách, ktoré sú dodávané opakovane alebo čiastkovo, služba je dodaná a daňová povinnosť vzniká posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje (§ 19 ods. 3 zákona),
3. ak je pri cezhraničných službách, ktoré sú poskytované dlhšie ako 12 mesiacov požadovaná platba za dlhšie obdobie ako 12 mesiacov, daňová povinnosť vzniká 31. decembra každého kalendárneho roka až do skončenia služby (§ 19 ods.3 písm. b) zákona),
4. ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, daňová povinnosť vzniká dňom dodania (ukončenia) služby; ak pôjde o opakované služby, daňová povinnosť vzniká posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje (§ 19 ods. 6 zákona).

Naďalej platí pravidlo - ak je za službu zaplatené pred dodaním služby, daňová povinnosť z prijatej platby vzniká dňom prijatia platby (§ 19 ods. 4zákona).

Zásadná zmena nastala v tom, že u príjemcu služby vzniká „samozdanenie” z prijatej služby v deň ukončenia služby, a nie ako doteraz dňom vystavenia faktúry. Príjemca služby aj v prípade, ak neobdrží faktúru do termínu na podanie daňového priznania, musí službu samozdaniť na základe podkladov zo zmluvy, objednávky a pod. Taktiež neplatí (je zrušené) pravidlo - ak príjemca nemal faktúru do troch mesiacov po prijatí služby, vykonal samozdanenie posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca.

Dokladovanie

Dokladom pre účtovanie pri dodaní služieb do zahraničia je faktúra – daňový doklad.

Pri dodaní služby do iného členského štátu (miesto dodania je v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby) je zdaniteľná osoba povinná vystaviť faktúru – daňový doklad. Faktúru je povinná vyhotoviť aj v prípade, ak je prijatá platba predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Táto povinnosť vyplýva z § 73 zákona o DPH. Faktúru musí vystaviť…