dnes je 18.5.2024

Input:

Komentár k ZDPH § 15 Miesto dodania služby

2.1.2020, , Zdroj: Verlag DashöferDoba čtení: 40 minut

4.3 Komentár k ZDPH § 15 Miesto dodania služby

Ing. Alžbeta Hermanová

Miesto dodania podľa príjemcu, ktorý platí za službu – základný princíp určenia miesta sa označuje ajB2B (Obchodník voči obchodníkovi).

Pri určovaní miesta dodania v zmysle tohto ustanovenia je dôležité voči komu sa služba poskytuje, t.j. či ide o zdaniteľnú osobu (podnikateľa), alebo o osobu inú ako zdaniteľnú.

§ 15/1

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Z uvedeného vyplýva, že pri bežných službách sa miesto dodania určuje podľa usadenia príjemcu, ak je zdaniteľnou osobou. Ak tuzemský platiteľ fakturuje služby zdaniteľnej osobe usadenej (sídlo alebo miesto podnikania má v tuzemsku) v SR, je miesto dodania tuzemsko a táto služba podlieha dani v tuzemsku bez ohľadu na to, kde sa služba fyzicky vykoná (okrem výnimiek uvedených v § 16).

Pri cezhraničných službách (službách dodaných do iného členského štátu alebo tretieho štátu) sa miesto dodania určuje podľa usadenia príjemcu, ak je zdaniteľnou osobou, z čoho vyplýva, že miestom dodania je buď iný členský štát alebo tretí štát a táto služba nepodlieha dani v tuzemsku.

Ak je cezhraničná služba dodaná do členského štátu zdaniteľnej osobe usadenej v tomto členskom štáte, potom je potrebné podať aj súhrnný výkaz.

Ak je cezhraničná služba dodaná do tretieho štátu zdaniteľnej osobe usadenej v treťom štáte, potom nie je potrebné podať aj súhrnný výkaz a nie je potrebná ani registrácia tuzemských podnikateľov podľa § 7a.

Ak dodá cezhraničné služby zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu platiteľovi, alebo zdaniteľnej osobe usadenej v tuzemsku, prípadne právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, miesto dodania je tuzemsko, ak nejde o služby, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa výnimiek uvedených v § 16. Ak sa miesto dodania prenesie do tuzemska podľa sídla odberateľa, potom daň platí tuzemský odberateľ podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 sa považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané a naopak, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, sa považuje za zdaniteľnú osobu.

Ak sa určí miesto dodania cezhraničnej služby v štáte príjemcu – kde je zdaniteľná osoba usadená – potom daň platí príjemca a dodávateľ služby sa nemusí registrovať v štáte odberateľa. Pre kontrolu zdanenia v štáte príjemcu však musí podať súhrnný výkaz vo svojom štáte dodávateľa.

Problém

Tuzemský platiteľ fakturoval tuzemskému odberateľovi (podnikateľovi) prepravné služby z ČR do tuzemska. Kde je miesto dodania?

Riešenie

Základný princíp určenia miesta dodania je v zmysle B2B, t.j. miesto dodania je tam, kde je usadený odberateľ – zdaniteľná osoba. Keďže je odberateľ usadený v tuzemsku, je miesto dodania tuzemsko a táto služba prepravy bude platiteľom dane zdanená tuzemskou DPH. Túto službu uvedie platiteľ v riadku 3 a 4 daňového priznania.

Cezhraničná služba (odberateľ je osoba identifikovaná pre daň a usadená v inom členskom štáte) a miesto dodania B2B

Problém

Tuzemský platiteľ fakturoval českému odberateľovi identifikovanému pre daň v ČR a usadenému v ČR prepravné služby z ČR do tuzemska. Kde je miesto dodania?

Riešenie

Základný princíp určenia miesta dodania je v zmysle B2B, t.j. miesto dodania je tam, kde je usadený odberateľ. Keďže je odberateľ usadený v ČR, je miesto dodania ČR. V ČR sa tuzemský platiteľ nemusí registrovať, lebo daň za neho zaplatí český odberateľ. Tuzemský platiteľ musí podať súhrnný výkaz, službu však neuvádza v daňovom priznaní, len v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.

Cezhraničná služba (odberateľ je osoba identifikovaná pre daň a usadená v tuzemsku) a miesto dodania B2B

Problém

Český prepravca identifikovaný pre daň v ČR a usadený v ČR uskutočnil prepravné služby pre slovenského platiteľa zo Slovenska do ČR. Kde je miesto dodania? Kto platí daň? Kto podáva súhrnný výkaz?

Riešenie

Základný princíp určenia miesta dodania je v zmysle B2B, t.j. miesto dodania je tam, kde je usadený odberateľ, čo je v danom prípade tuzemsko. Súhrnný výkaz podáva český prepravca vo svojom štáte. Podľa § 69 ods. 3 daň platí tuzemský odberateľ. Samozdanenie uvedie v riadku 11 a 12 daňového priznania.

Problém

Slovenský platiteľ poskytol vzdelávací seminár na území ČR pre českú zdaniteľnú osobu a jeho zamestnancov, ktorá bola vopred dohodnutá. Má túto službu zdaniť? Ak nie, podáva súhrnný výkaz?

Riešenie

Vzhľadom k tomu, že ide o dodanie služby, ktorej miesto dodania sa určuje princípom B2B, miesto dodania je ČR, daň platí český odberateľ a slovenský platiteľ na faktúre uvádza len základ dane bez dane. Službu uvedie v súhrnnom výkaze a v záznamoch v zmysle § 70 zákona o DPH, ale neuvádza ju v daňovom priznaní.

Od 1. 7. 2011 sa k zisteniu sídla (usadenia) omickej činnosti zdaniteľnej osoby uplatňuje Nariadenie EÚ č. 282/2011, kde podľa článku 10 sa za miesto, kde má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej omickej činnosti, považuje miesto, kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy podniku. S cieľom určiť miesto uvedené v odseku 1 sa zohľadní miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku, miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie.

Ak tieto kritériá neumožňujú s istotou určiť sídlo omickej činnosti, uprednostní sa ako kritérium miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku.

Príklad:

Registrované sídlo podniku: ČR

Miesto, kde sa stretáva vedenie: SR (v rekreačnom stredisku)

Miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia ČR

Miesto omickej činnosti je ČR (sídlo - miesto podnikania)

Ak sme si určili miesto omickej činnosti v ČR, potom akékoľvek služby iné ako uvedené v § 16 – budú s miestom dodania v ČR.

Slovenský platiteľ poskytol prepravné služby z ČR do SR pre českú firmu, ktorá má registrované sídlo v ČR, ale vedenie spoločnosti sa stretáva v Bratislave. Zásadné rozhodnutia sa však prijímajú v ČR. Ak je miestom omickej činnosti tam, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia, potom táto služba nepodlieha dani v tuzemsku a daň zaplatí odberateľ z ČR, pričom sa prepravná služba uvedie v súhrnnom výkaze, nie však v daňovom priznaní.

Slovenský platiteľ poskytol prepravné služby z Maďarska na Slovensko, pričom sídlo registrácie má maďarská firma v Maďarsku, , ale vedenie spoločnosti sa stretáva v Poľsku. Zásadné rozhodnutia sa však prijímajú v SR Ak je miestom omickej činnosti tam, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia, potom miesto omickej činnosti je SR a táto prepravná služba podlieha dani v tuzemsku, t.j. prepravnú službu uvedie so slovenskou DPH. V daňovom priznaní k DPH ju uvedie v riadku 3 a 4 daňového priznania.

Registrované sídlo podniku: HU

Miesto, kde sa stretáva vedenie: PL

Miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia SR:

Miesto omickej činnosti je SR. (sídlo – miesto podnikania)

Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo omickej činnosti zdaniteľnej osoby.

Ak má zákazník – zdaniteľná osoba sídlo omickej činnosti inde, ako má stálu prevádzku, pričom služby si objednáva stála prevádzkareň, potom je tento údaj dôležitý pre určenie miesta zdaniteľného plnenia pri dodaní služby. Na účely správneho zistenia miesta dodania napr. cezhraničnej služby je v článku 11 cit. nariadenia zadefinovaná stála prevádzkareň ako prevádzkareň, ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na jej vlastné potreby.

Česká osoba identifikovaná pre daň v ČR si objednala poradenské služby pod slovenským IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku v zmysle § 5 zákona o DPH, t.j. z dôvodu, že na území tuzemska vykonala službu - od slovenskej osoby identifikovanej pre daň,. Česká zdaniteľná osoba však na území tuzemska nemá zriadenú stálu prevádzkareň. Môže tuzemský platiteľ službu zdaniť slovenskou DPH v zmysle článku 44 Smernice ES 2006/112, resp. § 15 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko považuje českú zdaniteľnú osobu za zdaniteľnú osobu, ktorá má miesto podnikania v tuzemsku?

Riešenie.

Nie, v danom prípade – ak česká zdaniteľná osoba nemá v tuzemsku zriadenú stálu prevádzkareň, nemalo by sa za miesto dodania považovať tuzemsko, t.j. daň by mala byť odvedená v mieste sídla odberateľa – v ČR, nakoľko službu bude využívať zdaniteľná osoba tam, kde má zriadené svoje sídlo.

Na faktúre by malo byť uvedené sídlo zahraničnej osoby. Na objednávke českého podnikateľa by malo byť uvedené tiež sídlo zahraničnej osoby, aj keď tam bude uvedené IČ DPH s prefixom SK.

Česká osoba identifikovaná pre daň v ČR si objednala poradenské služby od slovenskej osoby identifikovanej pre daň pod nemeckým IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené v Nemecku z dôvodu, že na území Nemecka má zriadenú stálu prevádzkareň. Môže tuzemský platiteľ postupovať v zmysle článku 44 Smernice ES 2006/112, resp. § 15 ods. 1 zákona o DPH ,t.j. za miesto dodania služby bude považovať Nemecko?

Riešenie:

Áno, v danom prípade – ak česká zdaniteľná osoba má v Nemecku zriadenú stálu prevádzkareň, malo by sa za miesto dodania považovať Nemecko, t.j. daň by mala byť odvedená v mieste stálej prevádzkarne odberateľa – v Nemecku, nakoľko službu bude využívať zdaniteľná osoba tam, kde má túto prevádzkareň zriadenú.

Na faktúre by malo byť uvedené jednak sídlo českého podnikateľa, jednak jeho stála prevádzkareň v Nemecku a IČ DPH nemecké.

Česká firma má sídlo v ČR ako aj miesto omickej činnosti, je osobou identifikovanou pre daň v ČR aj v SR. Česká firma vykonala pre slovenskú firmu poradenské služby, pričom na faktúre uviedla ako sídlo svojej omickej činnosti ČR, ale službu dodala pod slovenským IČ DPH a na faktúre uviedla slovenskú DPH. Česká firma nemá v tuzemsku zriadenú stálu prevádzkareň. Mohla tieto služby vystaviť so slovenskou DPH?

Riešenie:

Nie, ak česká zdaniteľná osoba nemá v tuzemsku zriadenú stálu prevádzkareň, nevzťahuje sa na ňu § 69 ods. 1, ale § 69 ods. 3 zákona o DPH, t.j. považuje sa za zahraničnú osobu, ktorá službu uvedie bez dane a daň zaplatí slovenský odberateľ. Daň uvedie v riadkoch 11 a 12 daňového priznania.

Česká firma má sídlo v ČR, je osobou identifikovanou pre daň v ČR aj v SR, v tuzemsku má zriadenú stálu prevádzku, t.j. má tu dlhodobo prenajaté priestory, vybavené kancelárie, stálych zamestnancov, ktorí majú rozhodovaciu právomoc. Česká firma vykonala pre slovenskú firmu poradenské služby, pričom na faktúre uviedla ako sídlo svojej omickej činnosti SR a službu dodala pod slovenským IČ DPH. Mohla tieto služby vystaviť so slovenskou DPH?

Riešenie.

Áno, ak česká zdaniteľná osoba má v tuzemsku zriadenú stálu prevádzkareň, vzťahuje sa na ňu § 69 ods. 1, t.j. je povinná uplatniť k danej službe slovenskú daň a slovenský platiteľ – odberateľ má právo na odpočítanie tejto dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH.

Problém:

Spoločnosť predáva emisie zdaniteľnej osobe v EU, jednak platiteľovi a jednak neplatiteľovi DPH.

Platí aj pre tento druh služby, že miesto plnenia je podľa paragrafu 15 ods. 1 zákona o DPH v

mieste kde ma odberateľ sídlo, a teda môžeme fakturovať bez DPH a preniesť daňovú povinnosť na odberateľa?

Predaj emisií sa považuje za dodanie služby v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/

zákona o DPH, z čoho vyplýva, že ak ide o dodanie služby, potom sa miesto dodania tejto služby posudzuje podľa § 15 ods. 1 cit. zákona v prípade, ak je odberateľom osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, kde má aj sídlo omickej činnosti. Takáto služba by bola zdanená v štáte usadenia zdaniteľnej osoby, pričom predaj emisií, ktorý by bol fakturovaný bez slovenskej dane by mal byť uvedený aj v súhrnnom výkaze.

Ak sa dodávajú služby, ktorých miesto dodania sa posudzuje podľa § 15 zákona o DPH, potom prijímateľ tejto služby by sa mal v zmysle Nariadenia ES 2008/8 registrovať pre DPH vo svojom štáte.

Pokiaľ slovenský platiteľ predá emisie osobe, ktorá je iná ako zdaniteľná, resp. ich predá zdaniteľnej osobe, ktorá nepredložila svoje IČ DPH, nakoľko nie je registrovaná pre daň, potom sa miesto dodania tejto služby posúdi podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH a táto služba bude zdanená tuzemskou DPH.

Príklady uvedené vyššie, ktoré dodáva tuzemský platiteľ pre podnikateľské subjekty platia aj pre prípady, kedy je odberateľom zahraničná zdaniteľná osoba usadená v treťom štáte, jediný rozdiel je v tom, že ak tuzemský dodávateľ dodá službu zdaniteľnej osobe z tretieho štátu – neuvádza ju v súhrnnom výkaze, ani v daňovom priznaní, len vo svojich záznamoch.

Ide napr. o nasledovné služby:

  • právne,

  • poradenské,

  • technické,

  • audítorské,

  • reklamné služby,

  • prevod alebo postúpenie autorských práv

  • pridelenie zamestnancov,

  • nájom dopravných prostriedkov na obdobie dlhšie ako 30 dní, u plavidiel dlhší ako 90

dní

  • oprava hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku,

  • telekomunikačné služby (okrem služieb uvedených v § 16 ods. 14),

  • elektronické služby, (okrem služieb uvedených v § 16 ods. 14),

  • poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plyn

a elektriny,

  • preprava tovaru okrem prepravy z tuzemska do tretieho štátu, ktorá je oslobodená od dane podľa § 47 ods. 6 zákona o DPH,

  • sprostredkovateľské služby,

  • strážna služba,

  • nájom hnuteľného majetku,

  • nakládky, vykládky tovarov a služieb spojených s prepravou,

  • služby bankové, finančné, poisťovacie,

  • prekladateľské,

  • tlmočnícke,

  • zámočnícke – pokiaľ sa nevzťahujú na práce súvisiace s nehnuteľnosťou,

  • stolárske,

  • zváračské (pokiaľ sa nevzťahujú na práce súvisiace s nehnuteľnosťou),

  • baliarske služby,

  • služby skladovania (okrem služieb, ktoré sú spojené s prenájmom nehnuteľnosti),

  • upratovacie služby (okrem služieb, ktoré sú súčasťou stavebných prác na

nehnuteľnosti),

  • inžinierske služby (pokiaľ nejde o služby ku konkrétnej nehnuteľnosti),

  • prieskum trhu,

  • a pod.

Vo vymenovaných službách zďaleka nie sú spomenuté všetky druhy služieb, ktoré pri spolupráci so zdaniteľnými osobami z iných členských štátov alebo tretích štátov môžu vzniknúť. Vyššie vymenované služby sú najčastejšími službami poskytnutými medzi dodávateľom a odberateľom

Pridelenie zamestnancov

Jednou zo služieb, kde sa miesto dodania posudzuje podľa toho, kde je usadená zdaniteľná osoba, je aj prípad pridelenia zamestnancov. Pod pridelením zamestnancov však netreba chápať len pridelenie vlastných zamestnancov a to aj v zmysle rozsudku ESD č. C-218/10 ADV Allround Vermittlungs AG, v likvidácii (ďalej len "ADV“)

Na základe usmernenia vydaného sekciou metodiky FRSR sa miesto dodania pri uvedenej službe posudzuje principiálne podľa pravidla:

  • § 15 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní zdaniteľnej osobe konajúcej v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň,

  • § 15 ods. 2 zákona o DPH pri dodaní služby inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň.

Pojem "poskytnutie zamestnancov“ vykladá ESD v rozsudku ADV.

Rozsudok ADV vychádza z čl. 9, 17 a 18 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len "šiesta smernica“). ESD v ňom vyslovil názor, že čl. 9 ods. 2 písm. e) šiesta zarážka šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojem "poskytovanie zamestnancov“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa aj poskytovanie samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nie sú zamestnané u poskytovateľa plnenia.

Skutkový stav, ktorý bol predmetom posúdenia, je nasledovný. Nemecká spoločnosť ADV v roku 2005 sprostredkúvala samostatne zárobkovo činné osoby – vodičov nákladných automobilov špedičným firmám v Nemecku a v zahraničí, a to najmä v Taliansku. Spoločnosť ADV mala s vodičmi uzatvorené dohody o sprostredkovaní a odberateľské špedičné firmy si objednávali od spoločnosti ADV službu vždy, keď potrebovali vodiča. Vodiči účtovali spoločnosti ADV svoje služby spočívajúce vo vedení nákladných automobilov špedičných firiem a spoločnosť ADV fakturovala poskytnutie vodičov špedičným firmám. V prípade talianskych špedičných firiem spoločnosť ADV neuplatňovala DPH z dôvodu miesta dodania služby v Taliansku. Nemecký miestne príslušný daňový úrad v rámci kontroly spoločnosti ADV skonštatoval, že poskytovanie zamestnancov zahŕňa len poskytnutie vlastných zamestnancov spoločnosti (dočasné pridelenie zamestnancov) a z toho dôvodu je miesto dodania služby miesto, z ktorého spoločnosť ADV vykonávala svoju činnosť, teda Nemecko.

V dôsledku toho spoločnosť ADV začala talianskym špedičným firmám účtovať nemeckú DPH. Daňový úrad príslušný na refundáciu DPH zahraničným osobám identifikovaným pre DPH v Nemecku zastával názor, že ide o službu, ktorou je poskytovanie zamestnancov a nevrátil talianskym špedičným firmám nemeckú DPH. Na základe uvedeného boli ESD položené prejudiciálne otázky:

  1. Má sa článok 9 ods. 2 písm. e) šiesta zarážka šiestej smernice vykladať tak, že "poskytovanie zamestnancov“ zahŕňa aj poskytnutie samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nie sú zamestnané u poskytovateľa plnenia?

  2. Má sa článok 17 [ods. 1, článok 17 ods. 2 písm. a) a] článok 17 ods. 3 písm. a), [ako aj] článok 18 ods. 1 písm. a) šiestej smernice vykladať tak, že vo vnútroštátnom procesnom práve sa musia prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa rovnako posúdi zdaniteľnosť a daňová povinnosť v prípade jedného a toho istého plnenia pri podniku poskytujúcom plnenie a podniku prijímajúcom plnenie aj v prípade, že tieto podniky patria do právomoci odlišných daňových orgánov?

Tretia otázka síce bola položená, ale ESD na ňu neodpovedal vzhľadom na odpoveď na druhú otázku.

Na základe uvedeného prvá otázka spočíva v tom, či pojem "poskytovanie zamestnancov“ obsahuje v sebe aj poskytovanie samostatne zárobkovo činných osôb nezamestnaných u poskytovateľa plnenia. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta v bode 26 a 27, na ktoré odkazuje aj ESD v citovanom rozsudku, článok 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice používa v niektorých jazykových zneniach všeobecnejší výraz "personál“, namiesto špecifickejšieho pojmu "pracovník“ alebo "zamestnanec“, a tento všeobecný pojem preto neoznačuje nevyhnutne osoby v závislom pracovnom pomere. Navyše "poskytovanie zamestnancov“ v článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice neoznačuje nevyhnutne plnenie, pri ktorom zdaniteľná osoba dáva svojich zamestnancov k dispozícii inej osobe, ale základným znakom takého plnenia môže byť skutočnosť, že tejto inej osobe sa poskytne zamestnanec alebo pracovná sila bez ohľadu na povahu zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom plnenia a poskytovanými osobami. Pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Článok 9 šiestej smernice v odseku 1 zavádza všeobecné pravidlo pre určenie miesta poskytnutia služieb a ods. 2 zavádza rad špecifík. Podľa ustálenej judikatúry je cieľom týchto ustanovení vyhnúť sa na jednej strane konfliktom právomocí, ktoré by mohli viesť k dvojitému zdaneniu, a na druhej strane nezdaneniu príjmov. Výklad článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej zarážky šiestej smernice, podľa ktorého sa pojem “zamestnanci“ vzťahuje nielen na pracovníkov v pracovnom pomere, ale aj na samostatne zárobkovo činné osoby, je v súlade s cieľom, ktorým je predchádzať nebezpečenstvu dvojitého zdanenia alebo nezdanenia.

V druhej otázke sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 17 ods. 1, článok 17 ods. 2 písm. a) a článok 17 ods. 3 písm. a), ako aj článok 18 ods. 1 písm. a) šiestej smernice majú vykladať tak, že zaväzujú členské štáty, aby upravili svoje predpisy tak, aby zabezpečili rovnaké posudzovanie zdaniteľnosti poskytovania služieb a uplatnenie DPH za túto službu tak u poskytovateľa služby ako u príjemcu služby, aj keď títo spadajú do kompetencie dvoch rôznych daňových úradov v rámci členského štátu. K otázke ESD uviedol, že šiesta smernica neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne ustanovovalo, že členské štáty sú povinné prijať opatrenia uvedené v prejudiciálnej otázke. ESD uvádza, že cit. články nezaväzujú členské štáty, aby upravili svoje vnútroštátne procesné predpisy tak, aby zabezpečili rovnaké posúdenie zdaniteľnosti poskytovania služieb a uplatnenia DPH za túto službu rovnako u poskytovateľa služby ako u príjemcu služby, aj keď sú obaja v kompetencii rozdielnych daňových úradov. Avšak tieto ustanovenia zaväzujú členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie správneho výberu DPH a dodržiavanie zásady daňovej neutrality.

Tuzemský platiteľ vykonal opravu stroja na území Švajčiarska, ktorú si objednal švajčiarsky podnikateľ – usadený vo Švajčiarsku.

Miestom dodania tejto služby bude vo Švajčiarsku, preto táto služba nebude podliehať tuzemskej DPH. Ak by bola oprava stroja vykonaná na území tuzemska, rovnako platí prenos miesta plnenia do miesta usadenia zákazníka vo Švajčiarsku.

Vzhľadom k tomu, že zákon o DPH nepojednáva o náležitostiach faktúry špecificky pre tretie štáty, mala by faktúra obsahovať náležitosti v súlade so smernicou ES o spoločnom systéme DPH č. 2006/112, a v súlade s článkom 226 tejto smernice, t.j. obdobné náležitosti, ako sú uvedené v § 74 zákona o DPH.

Tuzemský platiteľ vykonal baliarske služby na území tuzemska, ktoré si objednal švajčiarsky podnikateľ – usadený vo Švajčiarsku.

Miestom dodania tejto služby bude vo Švajčiarsku, preto táto služba nebude podliehať tuzemskej DPH. Ak by bola oprava stroja vykonaná na území tuzemska, rovnako platí prenos miesta plnenia do miesta usadenia zákazníka vo Švajčiarsku

Dôkazy o tom, či má zahraničná osoba z tretieho štátu postavenie zdaniteľnej osoby bližšie špecifikuje Nariadenie č. 282/2011 v článku 18 bod 3:

Pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré svedčia o opaku, môže odberateľa usadeného mimo Spoločenstva považovať za zdaniteľnú osobu:

a) ak získa od odberateľa osvedčenie, ktoré vydali príslušné daňové orgány odberateľa ako potvrdenie, že daný odberateľ sa zaoberá omickou činnosťou, aby sa mu umožnilo dosiahnuť vrátenie DPH podľa smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva ( 2 );

b) v prípade, že odberateľ toto osvedčenie nemá, ak má číslo pre DPH alebo podobné číslo, ktoré odberateľovi prideľuje štát usadenia a ktoré sa používa na identifikáciu podnikateľov, alebo akýkoľvek iný dôkaz, ktorým sa preukáže, že daný odberateľ je zdaniteľnou osobou, a ak poskytovateľ prostredníctvom bežných obchodných bezpečnostných opatrení, ako sú napríklad opatrenia týkajúce sa overenia totožnosti alebo platieb, vykoná v primeranej miere overenie správnosti informácií, ktoré mu poskytol odberateľ.

Ak slovenský dodávateľ (registrovaná osoba pre daň, resp. platiteľ) poskytne služby pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu, pričom nemá osvedčenie o postavení podnikateľskej subjektu vydané daňovým orgánom odberateľa, považuje sa za zdaniteľnú osobu, ak má pridelené IČ DPH alebo obdobné číslo potrebné na identifikáciu podnikateľa, prípadne iný dôkaz, ktorým sa preukáže, že je podnikajúcim subjektom – subjekt má webovú stránku; podnikateľský účet; a pod.)

Uvedené je dôležité pri určení miesta dodania cezhraničnej služby podľa § 15 alebo 16 zákona o DPH.

Ukrajinská firma si objednala technické služby od slovenského platiteľa dane zo Slovenska . Na objednávke uviedla identifikačné číslo, číslo v ukrajinskej banke, údaje o firme sa nachádzajú aj na ich webovej stránke. V danom prípade sa môže ukrajinská firma považovať za zdaniteľnú osobu a táto služba nebude zdanená tuzemskou DPH, lebo miestom dodania je miesto, kde je usadená zdaniteľná osoba. Súhrnný výkaz sa však nepodáva, služba sa neuvádza ani v daňovom priznaní k DPH, len v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.

Ukrajinský podnikateľ si objednal technické služby od slovenského platiteľa dane zo Slovenska . Na objednávke však neuviedol identifikačné číslo, platbu realizoval v hotovosti, údaje o firme sa nenachádzajú ani na webovej stránke. Ukrajinská firma neuviedla žiaden dôkaz, že je podnikajúcim subjektom na Ukrajine. V danom prípade sa ukrajinská firma nebude považovať za zdaniteľnú osobu. Miesto dodania prác sa bude posudzovať podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, t.j. miestom dodania bude miesto, kde má dodávateľ svoje sídlo. Keďže tieto práce sa fyzicky vykonali v tuzemsku, bude táto služba podliehať tuzemskej DPH.

V článku 21 Nariadenia EÚ č. 282/2011 sa ustanovuje, že v prípade, ak sa na poskytovanie služieb zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe považovanej za zdaniteľnú osobu vzťahuje článok 44 smernice 2006/112/ES (náš § 15 ods. 1 zákona o DPH) a uvedená zdaniteľná osoba je usadená vo viac ako jednom štáte, toto poskytovanie služieb je zdaniteľné v štáte, kde táto zdaniteľná osoba zriadila sídlo svojej omickej činnosti.

Ak sa však táto služba poskytuje stálej prevádzkarni zdaniteľnej osoby, pričom sa táto prevádzkareň nachádza na inom mieste ako je miesto, kde odberateľ zriadil sídlo svojej omickej činnosti, uvedené poskytovanie služieb je zdaniteľné v mieste stálej prevádzkarne, ktorá uvedenú službu prijíma

Nahrávám...
Nahrávám...