3.38.3.4 Rezerva na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia
Ing. Jozef Pohlod, Ing. Peter Horniaček
V zmysle ustanovení Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý v kalendárnom roku odpracuje aspoň 60 dní, vzniká nárok na dovolenku za príslušný kalendárny rok. Dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roku.
V praxi sa často stáva, že zamestnanec si nemôže vyčerpať celú dovolenku v príslušnom kalendárnom roku. Ustanovenie § 113 zákonníka práce umožňuje, aby si zamestnanec mohol čerpať svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok nielen do konca tohto roka, ale aj do konca budúceho kalendárneho roku. Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť dovolenku zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roku.
Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období. Za rozhodujúce obdobie sa považuje kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, priemerný zárobok sa zisťuje z odpracovanej doby a zúčtovanej mzdy za uvedený štvrťrok.
Priemerný zárobok je zamestnávateľ povinný zisťovať vždy k 1. dňu kalendárneho štvrťroka a takto zistený priemerný zárobok používať počas celého kalendárneho štvrťroka. Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek zmena zárobku v priebehu kalendárneho štvrťroka, ako je napr. zvýšenie platu a pod., nemá vplyv na zmenu pri používaní priemerného zárobku. Táto zmena sa prejaví až následne pri výpočte a stanovení priemerného zárobku na ďalšie obdobie.
Čerpanie dovolenky sa v účtovníctve spoločnosti v období jej čerpania prejaví v nákladoch vo výške priemerného zárobku. V prípade, že si pracovník dovolenku v príslušnom kalendárnom roku nevyčerpá, zostáva budúci záväzok spoločnosti voči zamestnancovi, čo sa prejaví ako budúci výdavok spoločnosti pri čerpaní dovolenky v nasledujúcom roku vo výške priemerného zárobku, ktorý bude vypočítaný a použitý podľa toho, v ktorom štvrťroku bude dovolenka čerpaná.
Aby spoločnosť pri zostavovaní účtovnej závierky dodržala zásadu opatrnosti, vyplýva jej povinnosť tvoriť rezervu na také budúce záväzky, ktoré nemajú presné časové vymedzenie alebo nie je známa presná výška záväzku. Uvedené podmienky spĺňa aj skutočnosť vyplývajúca z titulu nevyčerpanej dovolenky u zamestnanca, pretože je viac ako pravdepodobné, že súčasná povinnosť zamestnávateľa bola známa a existovala ku dňu zostavenia účtovnej závierky a že:
-
zamestnávateľovi z titulu minulej udalosti, ktorá súvisí s nevyčerpaním dovolenky, vzniká súčasná povinnosť vyjadrená formou budúceho záväzku voči zamestnancovi,
-
v nasledujúcom roku dôjde z titulu čerpania nevyčerpanej dovolenky k úbytku zdrojov,
-
možno vykonať spoľahlivý odhad výšky záväzku, ktorý bude vyrovnaný.
Výšku rezervy, resp. výšku záväzku, ktorý bude vyžadovaný na vyrovnanie súčasnej povinnosti, je potrebné spoľahlivo odhadnúť. Najlepším odhadom je suma, ktorú by účtovná jednotka objektívne zaplatila na vyrovnanie jej povinnosti k súvahovému dňu.
Pri ocenení výšky rezervy tvorenej z titulu nevyčerpanej dovolenky stále vzniká neistota vo výške, v akej sa má…
