Vzdelávanie a rekvalifikácia zamestnancov

3.45.2 Vzdelávanie a rekvalifikácia zamestnancov

Ing. Dušan Dobšovič; Ing. Viera Mezeiová

Vzdelávanie a rekvalifikácia zamestnancov je dôležitým faktorom zvyšovania kvality a produktivity práce. Rekvalifikácia zamestnancov je však dôležitá aj z hľadiska znižovania nezamestnanosti, ak si zamestnanec nemôže nájsť vhodnú prácu vo svojej pôvodnej profesii.

Celoživotné vzdelávanie

Zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní bol zrušený zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a upravuje aj celoživotné vzdelávanie, ktorým sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Cit. zákon sa však nevzťahuje na vzdelávanie, ktoré je „obsiahnuté” napr. v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii, č. 286/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, č. 45/2005 Z. z. Školský zákon, č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.......

Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave SR tvorí:

a) školské vzdelávanie a

b) ďalšie vzdelávanie nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Druhy ďalšieho vzdelávania sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

c) kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Kvalifikácia a rekvalifikácia

Kvalifikácia znamená ohodnotenie, posúdenie alebo určenie spôsobilosti. Kvalifikáciou môžeme tiež rozumieť formálne osvedčenie dosiahnutých výstupov z učenia. V praxi sa pod kvalifikáciou rozumie schopnosť vykonávať práce určitého druhu, zložitosti, presnosti prípadne namáhavosti. Dominantnou zložkou v rámci kvalifikácie je odbornosť, ktorú je možné vyjadriť prostredníctvom príslušného vzdelania, odbornej výchovy a odbornej praxe. Kvalifikácia má úzky súvis s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Keďže však samotný ZP kvalifikačné predpoklady neustanovuje, je možné konštatovať, že určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa.

Rekvalifikácia je získanie novej užitočnej schopnosti, novej kvalifikácie. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného, ktorú by sme mohli zovšeobecniť ako „zmena doterajšej kvalifikácie zamestnanca, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti”.

Vojaci

Podľa zákona č. 281/2015 Z. z. požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť alebo na výkon funkcie vyžadujú. Vzdelanie na výkon funkcie je určené študijným odborom alebo učebným odborom stredného vzdelania alebo študijným odborom vysokoškolského vzdelania, ak sa na výkon funkcie vyžaduje. Profesionálny vojak môže absolvovať aj iné kurzy, ktorými si prehlbuje kvalifikáciu, ak to výkon štátnej služby vyžaduje.

Práca vo verejnom záujme

Pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú kvalifikačné predpoklady pre zamestnanca záväzne ustanovené v rámci charakteristík platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 1 k zákonu č. 553/2003 Z. z.), resp. v rámci charakteristík platových tried pre pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 2 k zákonu č. 553/2003 Z. z.). Osobitný kvalifikačný predpoklad na účely spomínaného zákona je absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky).

Duálne vzdelávanie

Cieľom zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave (zákon o duálnom vzdelávaní) je najmä to, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s potrebami zamestnávateľov, t. j., v systéme duálneho vzdelávania by sa mal žiak pripravovať na výkon povolania alebo odborných činností podľa potrieb a požiadaviek praxe.

Uznávanie dokladov o vzdelaní

V roku 2015 bol schválený zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií upravuje uznávanie dokladov o vzdelaní, uznávanie odborných kvalifikácií, kompenzačné opatrenia, uznávanie vzdelania na účely pokračovania v štúdiu, podmienky voľného poskytovania služieb v SR, podmienky vydávania európskeho profesijného preukazu a pôsobnosť príslušných orgánov v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií.

Zákonník práce

Vzdelávanie zamestnancov je predmetom úpravy § 153 - § 155 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP). Zamestnávatelia sa v zmysle spomínaných ustanovení starajú o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Konkrétne opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie sú predmetom rokovaní zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Z uvedeného je zrejmé, že starostlivosť zamestnávateľa je orientovaná predovšetkým na kontinuálne udržiavanie takej úrovne kvalifikácie zamestnancov, ktorá je potrebná na výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Právna povinnosť neustáleho prehlbovania si kvalifikácie na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve vzniká v zmysle § 154 ods. 3 ZP aj zamestnancovi.

V oblasti vzdelávania zamestnancov ZP rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov. Prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie možno považovať za ďalšie vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje rozličnými krátkodobými a dlhodobými vzdelávacími aktivitami rôznych foriem vzdelávania (napr. seminár, školenie, kurz) v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium), v ktorých sa využívajú tradičné i najnovšie metódy vzdelávania vrátane multimediálnych prístupov (korešpondenčné vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, videokonferencie, vzdelávanie pomocou počítačových sietí).

Podľa § 154 ods. 3 ZP je zamestnanec povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Pod pojmom “prehlbovanie kvalifikácie“ je potrebné rozumieť taktiež jej udržiavanie a obnovovanie. Za prehlbovanie kvalifikácie je možné označiť účasť zamestnancov na seminároch, školeniach, rôznych kurzoch a pod., ktoré sú orientované na kontinuálne udržiavanie existujúcej kvalifikácie a zdokonaľovanie znalostí zamestnancov v rámci existujúcej kvalifikácie. Zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie nariadiť. To znamená, ak sa zamestnanec zúčastňuje na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu, ktorú už na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve má, je táto jeho účasť považovaná za výkon práce, za ktorý mu prislúcha mzda.

O zvyšovaní kvalifikácie prostredníctvom účasti na ďalšom vzdelávaní je možné hovoriť v takom prípade, keď absolvovanie ďalšieho vzdelávania:

• je predpokladom ustanoveným právnymi predpismi (napr. absolvovanie vysokej školy alebo strednej školy, získanie vyššej špecializácie v danom odbore a podobne), alebo

• je determinované ako nevyhnutná požiadavka na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve.

Pod pojmom “zvyšovanie kvalifikácie“ je potrebné chápať aj jej samotné získanie alebo rozšírenie. Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je v zmysle § 140 ods. 1 ZP kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca a nie ako výkon práce. Z tohto dôvodu zamestnávateľ nemôže zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní s cieľom zvyšovania kvalifikácie nariadiť.

Z pohľadu zamestnávateľa je realizácia zvyšovania kvalifikácie svojich zamestnancov závislá predovšetkým od jeho finančných možností. To znamená, že zamestnávateľ môže návrh zamestnanca absolvovať ďalšie vzdelávanie odmietnuť v prípade, ak sa týmito akciami dosiahnuté zvýšenie kvalifikácie bude pre zamestnávateľa javiť ako nepotrebné. Toto odmietnutie sa však nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, na ktoré má každý občan ústavné právo, ale iba možnosti poskytovať pracovné voľno a náhradu mzdy zamestnancovi zvyšujúcemu si kvalifikáciu. V prípade, ak sa zamestnanec rozhodne zvýšiť si kvalifikáciu ďalším vzdelávaním napriek negatívnemu postoju svojho zamestnávateľa, bude musieť v súvislosti s potrebou pracovného voľna, ktorú toto štúdium určite vyvolá, čerpať dovolenku, resp. požiadať zamestnávateľa o neplatené pracovné voľno.

Ak však ďalším vzdelávaním dosiahnuté zvýšenie kvalifikácie bude v súlade s potrebami zamestnávateľa, a ten bude s ním súhlasiť, bude môcť zamestnancovi na základe (§ 140 ods. 3 ZP poskytovať pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priamo v ZP je upravený aj rozsah pracovného voľna pri účasti zamestnanca na ďalšom vzdelávaní s cieľom zvýšenia kvalifikácie (§ 140 ods. 3 ZP). Rozsah pracovného voľna je ustanovený bez ohľadu na skutočnosť, či je ďalšie vzdelávanie za účelom zvýšenia kvalifikácie realizované prostredníctvom vysokej školy alebo strednej školy. ZP tiež ustanovuje, že za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi s cieľom vykonania opravnej skúšky náhrada mzdy nepatrí (§ 140 ods. 3 ZP).

Dôležité je si uvedomiť, že v prípade poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý si prostredníctvom ďalšieho vzdelávania zvyšuje svoju kvalifikáciu, ide o možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa, a to napriek tomu, že spomínané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebami zamestnávateľa. To znamená, že aj keď zamestnávateľ dá na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancovi súhlas, nie je viazaný povinnosťou poskytovať mu pracovné voľno a náhradu mzdy, aj keď by bolo zvyšovanie kvalifikácie v súlade s jeho potrebou.

Predmetom úpravy ustanovenia § 155 ZP je možnosť uzavrieť dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorej funkcia spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie, ale súčasne aj v záväzku zamestnanca zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Pretože zamestnanec nemá všeobecnú právnu povinnosť zvyšovania kvalifikácie, jeho záväzok v zmysle § 155 ZP možno hodnotiť ako zmluvnú právnu povinnosť.

Umožnenie zvýšenia kvalifikácie zamestnanca zamestnávateľom prostredníctvom poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy je pre zamestnávateľa pomerne nákladnou záležitosťou. Predovšetkým z tohto dôvodu umožňuje § 155 ZP zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom tzv. dohodu o zvýšení kvalifikácie, ktorá je dvojstranným právnym úkonom.

V rámci spomínanej dohody sú upravené podmienky umožnenia zvýšenia kvalifikácie zamestnanca zamestnávateľom prostredníctvom poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy ako aj úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a na to nadväzujúcu povinnosť zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa po dohodnutú dobu v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Dohodu je potrebné uzavrieť písomnou formou a musia byť v nej uvedené:

• druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia – druh kvalifikácie súvisí s druhom štúdia, ktorým si zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu a pod spôsobom zvýšenia je potrebné uvedenie formy štúdia (štúdium popri zamestnaní, seminár, školenie, kurz), ale aj organizačnú formu štúdia (doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium),

• študijný odbor a označenie školy – je potrebné uvedenie názvu, resp. oblasti študijného odboru a názvu školy, resp. vzdelávacej ustanovizne,

• doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere – tu je potrebné vychádzať z § 155 ods. 3 ZP, podľa ktorého táto doba nesmie prekročiť päť rokov. Do tejto doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto nej, doba rodičovskej dovolenky. Nezapočítava sa tiež neprítomnosť v práci pre výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu,

• druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby – tu je potrebné uviesť všetky pracovné úľavy a hospodárske zabezpečenie, na ktorých sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol (pracovné voľno, náhrady mzdy a ďalšie náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie – napr. obstaranie študijnej literatúry, cestovné a pod.). Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov pritom nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Tu je potrebné poznamenať, že ak zamestnanec nesplní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 ZP je uzavretie spomínanej dohody viazané výlučne na také ďalšie vzdelávanie, ktorého cieľom je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca, určitú výnimku umožňuje § 155 ods. 5 ZP, podľa ktorého môže zamestnávateľ uzavrieť dohodu podľa § 155 ZP aj pri prehlbovaní kvalifikácie, a to za predpokladu, že očakávané náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie sú finančne veľmi náročné a dosahujú aspoň 1 700 €. V takýchto prípadoch však zamestnancovi nie je možné prehĺbenie kvalifikácie prikázať. To znamená, že zamestnanec môže odmietnuť zúčastniť sa na takej akcii prehĺbenia kvalifikácie, ktorej úhradu by zamestnávateľ podmienil uzatvorením dohody v zmysle § 155 ZP.

V rámci § 155 ods. 6 ZP sú ustanovené prípady, pri existencii ktorých zamestnancovi nevzniká povinnosť úhrady vyplývajúcej zo záväzku – dohody o zvyšovaní kvalifikácie, ak tento záväzok nesplní. Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak:

• zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

• pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP, alebo dohodou rovnako z tzv. organizačných dôvodov,

• zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobú spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) ZP,

• zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch po dobu najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,

• zamestnávateľ porušil ustanovenia Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Vzdelávanie z daňového hľadiska

Zákonným podkladom na uplatnenie…