Zisťovanie základu dane z príjmov

8.4.1 Zisťovanie základu dane z príjmov

Ing. Jitka Meluchová

PhD.; Ing. Jozef Pohlod

1. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b. u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia.

c. u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu77b) , ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

d. u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

e. zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

f. upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,

g. upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

2. Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného alebo hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania tohto majetku pri zrušení prác a trvalom zastavení práce ale len v prípade, že sa nejedná o škodu. Táto suma sa zahrnie do základu rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods.11

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.

j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch. Tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške podľa § 27

k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe/ 29ab/ u daňovníka, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrňované do základu dane:

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku

2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté

l) príjem /výnos/ na základe zmluvy o sponzorstve v športe /29ab/ použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu /1/. Toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisov podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až d) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak

a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,

b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,

c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

(6) Úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa; základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatňuje sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i),

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i),

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 a § 19 ods. 4 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

b) je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c) je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základudane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základudane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základudane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

(19) Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú:

a/ kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu /37ad/ u ich dlžníka

b/ výdavky /náklady/ na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie

c/ výdavky /náklady/ na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy /výnosy/ zahrnú do základu dane po prijatí úhrady

d/ odplaty /provízie/ za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv /79a/ najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku SR, poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu /79b/

e/ výdavky /náklady/vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods.1/ vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinnosti ustanovených v § 43 ods.11 alebo § 44 ods.3/ pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli

f/ výdavky /náklady na poradenské a právne služby zatriedené do kódu klasifikácie produktov 69.1 a 69.21 /20/

g/výdavky /náklady/ na získanie noriem a rertifikátov /1/, zahrňované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2400 EUR sa zahrnú do základu dane jednorázovo

h/ výdavky /náklady/ na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe /29ab/ poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe /29ab/ v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane.. Za výdavky /náklady/ na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca / /79c/, okrem reprezentanta /79d/

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájmu; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa podľa § 2 písm.s/ u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa ri vyradení tohto majetku postupuje podľa § 19 ods.3/ písm. b, d, e alebo písm.g.

b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27, a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa postupuje podľa § 17e ods. 8 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h),

b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r),

c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubeniedane.34)

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu 80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti /37aa/, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm.d/ druhého bodu a písm.e/ tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43

(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,

b) dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

c) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom /38a/ alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka //80aaa/ základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku /nákladu /, o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom /38a/ alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu /80b/. Postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom /38a/

(33) Súčasťou základu dane sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období.1) Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Odsek 34

Základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 EUR a viac podľa § 19 ods.3/ písm.a/ a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27 ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci

Odsek 35

Základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 EUR a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 EUR zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

6) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29ab) § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z..

34) § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

37aa) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ab) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37ac) Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

37ad) § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

38a/ § 153,155 a 155a zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov

77a) § 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

77b) § 35 a 36 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78) § 21a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení zákona č. 511/2002 Z. z.

78a) § 369c Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z.

79) Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.

79a) § 642 až 672a Obchodného zákonníka

79b) § 47 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších prepisov

§ 22 zákona č. 650/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov

§ 4b a § 6 až 12 zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní

§ zákon č. 492/2009 Z.z. o platobných službách

79c) § 4 ods.4/ písm.a/,c/ a d/ zákona č. 440/2015 Z.z.

79d) § 29 ods.2/ zákona č.440/2015 Z.z.

80) Napríklad § 664 až 669 Občianskeho zákonníka.

80a) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80ab) § 87a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

80aaa) § 23 zákona č. 7/2005 Z.z.

80b) § 16 ods.4/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve

Odsek 1

Pri stanovení základu dane daňovníka sa vychádza v závislosti od spôsobu vedenia účtovníctva z:

1. rozdielu medzi príjmami a výdavkami a to u daňovníkov, ktorí:

   • účtujú podľa príslušných opatrení MF SR v sústave jednoduchého účtovníctva,

   • uplatňujú výdavky percentom z príjmu (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10,

   • vedú evidenciu preukázateľne vynaložených výdavkov podľa § 6 ods. 11,

2. výsledku hospodárenia daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva podľa príslušných opatrení MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania, pričom ide o výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorý sa zisťuje ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a môže ním byť účtovný zisk alebo účtovná strata,

3. výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS) u daňovníkov, ktorí sú povinní takýto výsledok hospodárenia vykazovať na základe povinnosti stanovenej zákonom o účtovníctve. Pri zisťovaní základu dane sa takýto výsledok hospodárenia upraví podľa opatrenia MF SR č. 11053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného podľa IFRS v znení opatrenia MF SR č. 26217/2006-72 a následne sa upraví v súlade s § 17 až 29 ZDP. Daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia podľa IFRS však majú aj možnosť stanoviť základ dane z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva podľa jednotlivých opatrení MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania. V tomto prípade sú daňovníci povinní viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa príslušných opatrení MF SR. Je potrebné, však upozorniť na skutočnosť, že daňovník, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia podľa IFRS, je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach uplatňovať tento spôsob vyčíslenia základu dane,

4. rozdielu medzi príjmami a výdavkami u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí nemajú povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodnú sa vychádzať pri zisťovaní základu dane z výsledku hospodárenia podľa postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva alebo z rozdielu príjmov a výdavkov podľa postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o daňovníkov – právnické osoby, ktorí nie sú rezidentmi SR a ktorých príjmy nie sú súčasťou základu dane ich stálych prevádzkarní a nie sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.

Odsek 2

Výsledok hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane:

• upraví (zvýši) o sumy, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov alebo boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške – napr. výdavky na reprezentáciu, manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou nezavinených škôd, poskytnuté dary, tvorba rezerv a opravných položiek neuznaná za daňový výdavok, výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, rozdiel o ktorý účtovné odpisy majetku prevyšujú daňové odpisy, a pod.,

• upraví (zvýši) o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane – napr. prijaté zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, ktoré boli do účtovníctva zaúčtované v predchádzajúcich účtovných obdobiach, sumy nepeňažných plnení, kurzové rozdiely z nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávok, ich odpisu alebo k platbe záväzku alebo jeho odpisu v nadväznosti na oznámenie podané správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdiel do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník účtuje a pod.,

• upraví (zníži) o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo sa nezahrnujú do základudane – napr. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – príjem získaný darovaním alebo dedením, podiely na zisku (dividendy), prijatý podiel zaplatenej dane, príjmy oslobodené od dane, rozdiel o ktorý daňové odpisy prevyšujú účtovné odpisy, sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania zaúčtované do výnosov, ktoré daňovník neprijal do konca zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva a pod.

Odsek 3

Odsek 3 písm. a) – do základu dane sa ďalej nezahŕňa príjem zdanený zrážkou podľa § 43 ZDP, ktorá sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky. S účinnosťou od prišlo k zúženiu príjmov, pri ktorých je možné daň vyberanú zrážkou možné považovať za preddavok. Tieto prípady sú uvedené v § 43 ods. 6 ZDP a v prípade daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je možné za preddavok považovať iba daň vybranú z príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak sa však v tomto prípade daňovník rozhodne daň považovať za splnenú, ani príjem z vyplatenia (vrátenia) podielových listov nevstupuje do základudane.

Odsek 3 písm. b) – príjem z nákupu vlastných akcií ako rozdiel medzi ich menovitou hodnotou a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili, ak príde následne k zníženiu vlastného imania, nie je súčasťou základudane. Jedná sa o prípady zníženia vlastného imania na základe výnimky zo všeobecného zákazu nadobúdania vlastných akcií podľa § 161b Obchodného zákonníka, t. j. v prípade zníženia vlastného imania o hodnotu vlastných akcií vzatých z obehu. Ustanovenie sa aplikuje v zdaňovacom období, v ktorom sa znižuje základné imanie v prípade, ak vlastné akcie boli z obehu vykúpené za cenu odlišnú od ich menovitej hodnoty.

Odsek 3 písm. c) – príjem, ktorý už bol u toho istého daňovníka raz zdanený, napr. z dôvodu opravy chýb minulých účtovných období, sa do základu dane znova nezahŕňa.

Odsek 3 písm. d) – súčasťou základu dane podľa tohto ustanovenia nie je DPH, ktorá sa vzťahuje na HM a NM v prípade, že daňovník

• si uplatňuje nárok na odpočet pri registrácii za platiteľa DPH. Podľa § 55 zákona o DPH si osoba, ktorá sa stala platiteľom DPH môže odpočítať DPH viažucu sa k majetku nadobudnutému pred dňom, keď sa stala platiteľom. Podmienkou je, že tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov na účely dane z príjmov v zdaňovacích obdobiach, ktoré predchádzajú roku, v ktorom sa táto osoba stala platiteľom DPH. V prípade odpisovaného HM je daňovník povinný znížiť DPH o pomernú časť DPH zodpovedajúcu odpisom a súčasne o hodnotu odpočítanej DPH je povinný znížiť vstupnú cenu HM a NM (§ 25 ods. 7 ZDP).

• pri zrušení registrácie za platiteľa DPH je túto daň povinný odviesť. K zrušeniu registrácie za platiteľa podľa § 81 zákona o DPH môže prísť buď na základe žiadosti samotného daňovníka, ak sú splnené podmienky podľa zákona o DPH, alebo z úradnej moci zo strany správu dane. Správca dane vydá o zrušení registrácie pre DPH rozhodnutie, v ktorom zároveň určí posledné zdaňovacie obdobie, resp. deň uplynutím ktorého prestáva byť daňovník platiteľom DPH. V poslednom zdaňovacom období musí daňovník odviesť DPH, ktorá sa vzťahuje na majetok nadobudnutý bez DPH, nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou, pričom DPH bola úplne alebo čiastočne odpočítaná a na majetok nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou, keď u predchádzajúceho vlastníka bola DPH úplne alebo čiastočne odpočítaná. V týchto prípadoch sa DPH, ktorú je daňovník povinný odviesť, vypočíta zo zostatkovej ceny HM a NM a o jej výšku je daňovník povinný upraviť vstupnú cenu HM a NM (§ 25 ods. 7 ZDP).

Odsek 3 písm. e) – strata z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia daňovníka sa ako súčasť základudane uznáva do výšky 55 %, resp. strata vo výške 45 % nie je súčasťou základu dane.

Odsek 3 písm. f) a h) – dotácie, príspevky a podpory, ktoré predstavujú určitú formu nenávratného financovania z verejných zdrojov (zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a VÚC, zo štátnych fondov a pod.) a boli poskytnuté za účelom úhrady výdavkov, sa nezahŕňajú do základu dane v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k účtovaniu o ich nároku, resp. o ich prijatí a to bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Dotácia poskytnutá na:

• obstaranie odpisovaného hmotného majetku sa zahŕňa do základu dane postupne vo výške odpisov uplatňovaných do daňových výdavkov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie hmotného majetku,

• úhradu prevádzkových nákladov sa zahŕňa do základu dane podľa príslušných postupov účtovania vo vecnom a časovom súlade s účtovaním súvisiacich nákladov (výdavkov), na ktoré bola dotácia poskytnutá.

Odsek 3 písm. g)do základu sa zahrnie suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého hmotného alebo nehmotného majetku pri zrušení alebo trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu. Predmetná suma sa zahrnie do základu rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval.

Odsek 3 písm. i) – v nadväznosti na úpravu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom (CP) podľa § 53 zákona o cenných papieroch alebo podľa Občianskeho zákonníka nie je súčasťou základu dane príjem a obstarávacia cena CP účtovaná do výdavkov (nákladov) u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa. Tento postup vychádza zo skutočnosti, že pri zabezpečovacom prevode práva je prevod vlastníctva len dočasný.

Odsek 4

Súčasťou základu dane je:

• príjem, ktorý podlieha zrážkovej dani podľa § 43 ZDP, pri ktorej sa daňovník môže rozhodnúť, že ju bude považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. a) až d) ZDP. Ide o rozdielny postup oproti príjmom, z ktorých daň vyberaná zrážkou sa považuje jej vybraním za splnenú. Ak má daňovník možnosť rozhodnúť sa, že daň vybranú zrážkou bude považovať za preddavok a túto možnosť aj využije, potom túto daň vysporiada podaním daňového priznania,

• výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok, a to u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP), ktorý na území SR podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne (ak tento výnos možno priradiť k činnosti stálej prevádzkarne) a u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (NDP) – právnickej osoby, ale s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie podľa § 12 ods. 2 ZDP, FNM a NBS. V prípade týchto daňovníkov je výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok súčasťou výsledku hospodárenia a základu dane a zdaní sa podaním daňového priznania. Pravidlá zdaňovania výnosov z dlhopisov u ďalších typov daňovníkov obsahuje aj ustanovenie § 7 ods. 1 písm. h), § 7 ods. 2 a 3, § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod, § 43.

Odsek 5

Odsek 5 obsahuje úpravu zníženia základu dane u zahraničnej závislej osoby, ktorá je definovaná v § 2 písm. r) ZDP, a to o rozdiel, o ktorý sa ceny použité pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Jedná sa o problematiku transferového oceňovania, t. j. stanovenia ceny v rámci kontrolovaných transakcií medzi zahraničnými závislými osobami tak, aby zodpovedala princípu nezávislého vzťahu. Táto problematika je bližšie obsiahnutá a vychádza zo smernice o transferovom oceňovaní. Postup na výpočet rozdielu medzi porovnateľnými závislými a nezávislými transakciami je uvedený v § 18 ZDP a zisťuje sa niektorou z metód transferového oceňovania. V § 17 ods. 5 sú ďalej uvedené podmienky, za akých je možné do daňových výdavkov zahraničnej závislej osoby zahrnúť aj pomernú časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložené inou osobou, voči ktorej je závislou osobou.

S účinnosťou od 1.1.2014 sa na konci prvej vety pripojili slová: „alebo zvýšil daňovú stratu“. Ide o spresnenie znenia tohto ustanovenia v tom zmysle, že súčasťou základu dane závislej osoby je nielen rozdiel, ktorý znížil základ dane, ale aj rozdiel, ktorý zvýšil daňovú stratu.

Odsek 6

Podľa tohto ustanovenia môže zahraničná závislá osoba požiadať správcu dane o povolenie vykonania úpravy základu dane v tuzemsku v prípade, že u závislej osoby v zahraničí bola vykonaná úprava základu dane z dôvodu, že sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zahraničnou závislou osobou a závislou osobou v zahraničí líšili od cien v porovnateľných obchodných vzťahoch medzi nezávislými osobami. Ide teda o povolenie tzv. korešpondujúcej úpravy základu dane v nadväznosti na primárnu úpravu základu dane v zahraničí. Povolenie korešpondujúcej úpravy základu dane sa vzťahuje len na primárnu úpravu základu dane vykonanú v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) a zámerom je predísť dvojitému zdaneniu. Správca dane po preverení všetkých skutočností povolí korešpondujúcu úpravu základu dane na základe oznámenia daňovníkovi.

Odsek 7

Odsek 7 obsahuje princípy stanovenia základu dane u daňovníka s ODP, ktorý na území SR vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne (SP). Základ dane SP musí vychádzať z princípu nezávislého vzťahu, t. j. nemôže byť nižší ako v prípade obchodovania v nezávislom postavení od svojho zriaďovateľa a v súlade s týmto princípom by sa malo vychádzať pri kalkulácii cien stálej prevádzkarne vo vzájomných obchodných vzťahoch s jej závislými osobami. Podľa tohto ustanovenia je možné písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie metódy pre určenie základu dane SP. Odsúhlasená metóda sa musí uplatňovať najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia a k jej zmene nemôže prísť v priebehu zdaňovacieho obdobia. Súčasťou zdaniteľných príjmov SP sú všetky príjmy z jej činnosti a do daňových výdavkov SP je možné zahrnúť aj náklady jej zriaďovateľa, ak boli…