3.15.7 Inventarizačné rozdiely a ich vysporiadanie
Ing. Jozef Pohlod ; Ing. Peter Horniaček, Ing. Ivana Glazelová
Skutočné stavy majetku a záväzkov zistené fyzickou alebo dokladovou inventúrou sa po ich zaznamenaní v inventúrnych súpisoch musia porovnať s účtovným stavom majetku a záväzkov. Ak sa pri tomto porovnaní zistia rozdiely, treba ich vyčísliť v jednotkách množstva a v peňažnom vyjadrení. V prípade, že sa stav majetku a záväzkov nevyjadruje v jednotkách množstva, vyčísľujú sa rozdiely iba v peňažných jednotkách. Inventarizačné rozdiely je vhodné uvádzať priamo v inventúrnych súpisoch. Za inventarizačný rozdiel sa považujú výlučne nasledovné prípady :
- ak je skutočný stav nižší ako evidovaný účtovný stav a rozdiel medzi týmito stavmi nemožno doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom ustanoveným zákonom, ide o schodok (pri peňažných hotovostiach a ceninách), resp. manko (pri ostatných zložkách majetku). Rozdiel sa potom posudzuje podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu najmä podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Zákonníka práce;
- ak je skutočný stav vyšší ako evidovaný stav a rozdiel medzi týmito stavmi nemožno doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom ustanoveným zákonom, ide o prebytok.
Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozdiely, ktoré vyplynú z porovnania účtovného a skutočného stavu majetku a záväzkov sa považujú za manká a prebytky. Ak sa zistené rozdiely dajú doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom, považujú sa za predbežné rozdiely, ktoré sa na základe doloženého účtovného dokladu zaúčtujú ako úbytky alebo prírastky na príslušné účty inventarizovaného majetku a záväzkov.
V účtovnej jednotke je potrebné posúdiť a zistiť príčiny inventarizačných rozdielov, ktoré môžu vzniknúť z objektívnych ale aj subjektívnych dôvodov:
- medzi objektívne dôvody vzniku inventarizačných rozdielov možno zaradiť napr. rovnorodosť materiálu a jeho následná zámena, technologické straty pri zabezpečovaní prevádzky, neúmyselná zámena pri predaji, biologické vlastnosti niektorých druhov tovarov a pod.;
- inventarizačné rozdiely zo subjektívnych dôvodov vznikajú napr. nedodržaním technologických postupov, nedôslednosťou zodpovedných pracovníkov, nezaúčtovaním prvotných dokladov a pod.
Pokiaľ vzniknú inventarizačné rozdiely z objektívnych dôvodov, je to impulz pre vedenie účtovnej jednotky, na ktoré oblasti je potrebné zamerať pozornosť – napr. na zlepšenie organizácie práce, efektívnosti práce, využitie lepšej technológie a pod. Pokiaľ vzniknú inventarizačné rozdiely zo subjektívnych dôvodov, je na vedení účtovnej jednotky, ako sa s uvedenou skutočnosťou v dôsledku zlyhania zodpovedného pracovníka vyrovná.
V prípade manka je potrebné posúdiť mieru zavinenia hmotne zodpovedného pracovníka. K zisteným mankám a prebytkom sa hmotne zodpovedné osoby majú vyjadriť. Pritom je potrebné analyzovať príčiny vzniku mánk a prebytkov a pri mankách uviesť, či ide o zavinené alebo nezavinené manká. V prípade zistenia, že za manko je zodpovedný v plnej miere hmotne zodpovedný pracovník, je možné využiť existujúce právne normy (napr. Zákonník práce, Občiansky zákonník) až po hmotnú a trestnoprávnu zodpovednosť hmotne zodpovedného pracovníka.
Zo zákona o účtovníctve vyplýva jednoznačná požiadavka a súčasne i povinnosť vyúčtovať zistené inventarizačné rozdiely ešte do účtovného obdobia, za ktorý sa stav majetku a záväzkov inventarizáciou overoval. To znamená, že zistené inventarizačné rozdiely sa musia zaúčtovať do termínu riadnej účtovnej závierky tak, aby sa výsledky inventarizácie premietli do hodnoty majetku a záväzkov a do výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.
Zaúčtovanie inventarizačných rozdielov do ďalšieho účtovného obdobia je nesprávnym postupom, ktorý má za následok nesprávne vykázanie výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia a prípadné oddialenie vymáhania náhrady za spôsobené manko od hmotne zodpovedného…
