1.5.11.8 Príklad k cestovným náhradám podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov
Ing. Peter Horniaček
Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods.2 písm. d) ZDP do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.
Spoločnosť ABC, s. r. o. musela za zdaňovacie obdobie 2018 vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a jej východiskové údaje v pomocnej tabuľke F a na r. 100 a 200 sú nasledovné:
V súvislosti s poskytovaním cestovných náhrad, vznikli spoločnosti tieto prípady:
- Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytla spoločnosť svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné. Podľa § 14 zákona o cestovných náhradách môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods.4 a 5 tohto zákona. Keďže vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je uznaným daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, suma prevyšujúca 40 % ustanoveného stravného (v danom prípade vo výške 20 % stravného) je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na r. 130 daňového priznania (r. 16 tabuľky A), čo v danom prípade je suma vo výške 2 500 €.
- Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytla spoločnosť svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné. Vzhľadom na charakter práce zamestnanca je táto výška vreckového pri zahraničnej ceste zamestnanca dohodnutá v pracovnej zmluve. Podľa § 19 ods.2 písm. d) ZDP vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách . Z tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods.4 a 5 tohto zákona. Podľa § 19 ods.1 ZDP výdavok (náklad), ktorý limituje ZDP, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods.1 a ods.3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom. V nadväznosti na uvedené, ak poskytnutie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste v sume vyššej ako vyplýva z § 14 zákona o cestovných náhradách je so zamestnancom dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, poprípade v internom predpise, či inej zmluve, možno ho považovať za daňový výdavok zamestnávateľa za podmienky, že poskytnutie tohto benefitu je zamestnancovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti a je súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Keďže vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej ceste je predmetom dane a nie je od dane oslobodené, je u zamestnanca vždy zdaniteľným príjmom a teda je aj súčasťou vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Rozhodujúcou skutočnosťou pre uznanie vyššieho vreckového do daňových výdavkov zamestnávateľa je teda to, že výška vreckového nad stanovený limit je dohodnutá v pracovnej alebo inej zmluve, či v internom predpise. Úprava v daňovom priznaní sa teda nevykoná.
- Zamestnanci spoločnosti sa zúčastnili štvordňového školenia mimo pravidelného pracoviska. Náklady…
