3.5.4 Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Ing. Jozef Pohlod
Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí. Ak bol zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, výšku poskytnutého stravného ako cestovnej náhrady upravuje § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v zn. n. p. (ZCN). Stravné sa poskytuje v príslušnej cudzej mene ako nárokovateľná náhrada.
Výška stravného závisí od dĺžky zahraničnej pracovnej cesty v tej ktorej krajine a je rozdelená do týchto časových pásiem:
-
do 6 hodín vrátane,
-
nad 6 hodín až 12 hodín,
-
nad 12 hodín.
Výška dennej sadzby stravného upravuje MPSVaR SR opatrením podľa výšky cien a životných nákladov v tej ktorej krajine. Cestovná náhrada patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok uvedených v ZCN.
Ak zahraničná pracovná cesta trvá mimo územia SR v kalendárnom dni:
-
do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
-
6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
-
nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
Výška stravného v zahraničnej mene prináleží zamestnancovi podľa základnej sadzby stravného platnú pre krajinu, kde zamestnanec strávi v kalendárnom dni najvyšší počet hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v tej cudzej mene, ktorá je pre zamestnanca najvýhodnejšia.
V prípade bezplatne zabezpečeného stravovania zo strany zamestnávateľa na zahraničnej pracovnej ceste sa stravné neposkytuje.
Ak zamestnávateľ zabezpečil na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie čiastočne, je povinný podľa § 13 ods. 7 ZCN výšku stravného úmerne krátiť, a to nasledovne:
-
pri bezplatne poskytnutých raňajkách krátenie o 25 %,
-
pri bezplatne poskytnutom obede krátenie o 40 %,
-
pri bezplatne poskytnutej večeri krátenie o 35 %.
Výška stravného sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa počíta zo stravného v cudzej mene ustanovenej pre pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.
Ak sú pri zahraničnej pracovnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, zamestnávateľ je povinný stravné krátiť spôsobom upraveným v § 13 ods. 8 ZCN nasledovne:
-
krátenie o 25 %, ak raňajky boli poskytnuté, ale hodnota raňajok nie je vyčíslená, alebo
-
krátenie o 25 %, ak je preukázaná hodnota raňajok vyčíslená a prekračuje sumu viac ako je 25 % z ustanovenej výšky stravného v cudzej mene ustanovenej pre pásmo nad 12 hodín.
Za zabezpečené stravovanie sa nepovažuje:
-
poskytnutie obvyklého pohostenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda a pod.) z dôvodu, že stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla.
U zamestnanca, kde dochádza k častej zmene pracoviska, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v uzatvorenej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť aj nižšie stravné ako je ustanovené príslušným predpisom, ale najviac však o 5 %.
Zamestnanec je na zahraničnej pracovnej ceste v čase od 22:00 do 3:00 h. Má nárok na 25 % náhradu základnej sadzby stravného v cudzej mene príslušného štátu? Počas tejto doby prechádza cez 2 štáty. V akej mene mu poskytnúť cestovné náhrady?
Riešenie:
ZCN nestanovuje zvlášť nočné sadzby pre zahraničnú pracovnú cestu, t. j., nie je dôležité, kedy sa zahraničná pracovná cesta uskutočnila, ale koľko trvala. Ustanovenie § 13 ods. 1 ZCN definuje, že pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene podľa ustanovení ZCN.
Keďže zahraničná pracovná cesta zamestnanca v tomto prípade trvala 2 kalendárne dni, patrí mu takéto stravné:
1. kalendárny deň trvala zahraničná pracovná cesta 2 hodiny, čo je menej ako 6 hodín, z čoho vyplýva nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného pre príslušný štát,
2. kalendárny deň trvala pracovná cesta 3 hodiny, zamestnancovi patrí teda stravné v inej ako slovenskej mene vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného pre príslušný štát.
Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
Takto poskytnuté cestovné náhrady (stravné) je v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Pracovník vo firme odpracuje 8,5 hod. (7:00 – 15:30 hod), pričom dostane príspevok na stravu 55 % z ceny hlavného jedla. O 17:00 hod. odíde do zahraničia na pracovnú cestu, zúčtuje sa mu stravné v sume určenej pre 5 – 12 hod. Je uvedený postup správny? Možno v týchto prípadoch použiť obidva spôsoby súbežne?
Riešenie:
V súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou pri poskytovaní náhrad postupujete podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.
Z uvedeného vyplýva, že súbežne poskytnete príspevok na stravu, ako aj náhradu súvisiacu so zahraničnou pracovnou cestou zamestnanca.
Zamestnanec vykonáva ako vodič pravidelné pracovné cesty do Nemecka. Zamestnávateľ poskytuje tomuto zamestnancovi len 75 % stravného, čo zdôvodňuje tým, že ide o zamestnanca, ktorý často mení pracovisko. Je postup zamestnávateľa v súlade so zákonom?
Riešenie:
Poskytovanie zahraničného stravného možno podľa § 13 ods. 6 ZCN dohodnúť v pracovnej zmluve iné podmienky…
