Účtovanie pozemkov v podvojnom účtovníctve

4.2.3 Účtovanie pozemkov v podvojnom účtovníctve

Ing. Jozef Pohlod, Ing. Ivana Glazelová, Ing. Zuzana Chochulová

Pozemok ako nehnuteľnosť je definovaná v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), ktorý v § 119 ods. 2 uvádza, že ,,nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom".

Pozemkom sa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Je potrebné si uvedomiť, že hranice pozemkov vyznačené v teréne, napr. plotom, kolíkom alebo medzou a nemusia určovať právnu hranicu pozemku. Táto skutočnosť je často príčinou sporov, ktorá sa dotýka skutočného užívania výmery pozemkov. V praxi môže dôjsť aj k zámene pojmu pozemok a parcela. Túto nejasnosť však vysvetľuje katastrálny zákon v § 3 ods. 3, ktorý uvádza, že "parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla". Teda dá sa povedať, že parcela nám presne špecifikuje daný pozemok do výmery aj do jeho umiestnenia.

Pozemok ako objekt práva môže byť predmetom zmeny vlastníctva, a to využitím rôznych foriem, ako napr. predaj, zámena, darovanie, nepeňažný vklad, záloha, zabezpečovací prevod práva a pod. Spôsob účtovania pozemkov potom závisí od toho, za akým účelom bol obstaraný. Pokiaľ bol obstaraný za účelom ďalšieho predaja, potom sa účtuje prostredníctvom účtu 133 – Nehnuteľnosti na predaj. Pokiaľ bol…