3.44.2 Vklady do spoločnosti z pohľadu zákona o dani z príjmov
Ing. Jozef Pohlod; Ing. Peter Horniaček
Daňová uznateľnosť výdavkov v prípade realizácie vkladov vytvárajúcich alebo zvyšujúcich základné imanie sa viaže až na predaj cenného papiera alebo podielu nadobudnutého z tohto vkladu, čo vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. f) ZDP bodu 1, resp. § 19 ods. 2 písm. g) ZDP bodu 1, ktoré na účely uplatnenia daňového výdavku odkazujú na vstupnú cenu finančného majetku podľa § 25a ZDP. Ustanovenie § 25a bolo do ZDP zavedené od roku 2016 s tým, že podľa tohto ustanovenia sa vstupná cena finančného majetku (vrátane vstupnej ceny pri predaji obchodných podielov) určuje pri finančnom majetku nadobudnutom od 1. 1. 2016. Obdobným spôsobom sa však posudzuje vstupná cena finančného majetku nadobudnutého najneskôr do 31. 12. 2015.
V § 17b ZDP je upravený postup zisťovania základu dane pri nepeňažnom vklade individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti ocenených v reálnych hodnotách (RH), a to u:
-
daňovníka – vkladateľa, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia podľa IFRS, a
-
prijímateľa tohto vkladu.
Od 1. 1. 2018 prišlo k výraznému zúženiu možnosti použitia pôvodných cien podľa § 17d ZDP. Režim pôvodných cien je možné využiť na účely ZDP iba v situáciách cezhraničných nepeňažných vkladov presne špecifikovaných v § 17d ods. 7 ZDP.
Ak je vkladateľom nepeňažného vkladu fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zisťovaní základu dane postupuje primerane podľa § 17b ZDP. Tento postup takémuto vkladateľovi nepeňažného vkladu vyplýva z ods. 11. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, postupuje pri zisťovaní vplyvu na základ dane podľa § 8 ods. 2 ZDP. Na postup podľa § 8 ods. 2 ZDP taktiež odkazuje § 17b ods. 11 ZDP.
Ustanovenie § 17b ZDP sa primerane použije aj na nepeňažné príspevky do kapitálového fondu z príspevkov realizované podľa § 217a ObZ Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2018. Rozšírenie použitia § 17b ZDP aj na takéto nepeňažné vklady do inej zložky vlastného imania, ako je základné imanie, vyplýva z doplnenej definície vkladu na účely ZDP v § 2 písm. ac) a v nadväznosti na vypustenie legislatívnej skratky „vkladateľ nepeňažného vkladu” v § 8 ods. 2 ZDP, ktorým sa rozumel daňovník, ktorý vkladá nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
Od 1. 1. 2020 prichádza k ďalšiemu rozšíreniu základného pojmu vklad na účely ZDP v § 2 písm. ac) aj na situáciu:
-
akcionárom splateného príplatku do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 ObZ Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka a
-
emisného ážia splateného daňovníkom.
Samotný vklad nie je v okamihu vkladu do obchodnej spoločnosti daňovým výdavkom.
Pri peňažnom vklade nie je potrebné vykonať žiadne úpravy základu dane v príslušnom zdaňovacom období. V prípade nepeňažného vkladu, t. j. individuálneho vkladu príslušného jednotlivého majetku alebo súboru majetku, alebo pri vklade podniku (resp. časti podniku) vzniká povinnosť vykonať úpravu základu dane v tom prípade, ak sa majetok oceňuje reálnou hodnotou. Táto povinnosť platí od 1. 1. 2010.
Úprava základu dane v prípade, ak sa nepeňažný vklad oceňuje reálnou hodnotou
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov, vykázaný výsledok hospodárenia:
-
neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. Úpravu nie je potrebné vykonať z toho dôvodu, že samotný spôsob…
