Komentár k ZDP § 5 Príjmy zo závislej činnosti

1.3.3 Komentár k ZDP § 5 Príjmy zo závislej činnosti

Ing. Viera Mezeiová, Ing. Ján Mintál

§ 5

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,9)

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,12)

f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)

g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h) obslužné,14)

i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,20) sociálne poistenie21) a sociálne zabezpečenie,22) o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,

k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

l) odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,

m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.22a)

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

(3) Príjmom zamestnanca je aj

a) počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania1) vrátane, suma vo výške 1 % v

1. prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,

b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,

c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [ § 9 ods. 2 písm. m) ],

d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

(4) Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani

a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)

c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,

e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,17)

f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,

g) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

(6) Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a) suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu,17a) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu17a) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu17b) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,17c)

c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

e) poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len "poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)

g) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),

h) príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,23a)

i) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu,23ab)

j) odmeny podľa odseku 1 písm. j),

k) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,

l) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia,

m) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,

n) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere24h) od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie,

o) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [ § 2 písm. i) ]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,

p) suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem,

q) nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak

1. tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie podľa § 49a a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom a
2. tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom.".

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Pre tieto príjmy je základným znakom závislosť medzi platiteľom a poberateľom príjmu – príjemca vykonáva prácu podľa pokynov a príkazov platiteľa príjmu (a nie vo svojom mene), resp. vykonáva prácu v mene a na zodpovednosť platiteľa príjmu.

Odsek 1 až 3

Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy:

• z pracovnoprávneho vzťahu (pracovný pomer, dohody), služobného (vojaci, policajti, hasiči...), štátnozamestnaneckého alebo členského pomeru a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

Podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez podielu na základnom imaní spoločnosti alebo družstva sú od 1. januára 2017 predmetom dane. Aby však nedošlo k retrospektívnemu zdaneniu, podiely na zisku vytvorenom za zdaňovacie obdobie roku 2004 až 2016 sú pre týchto daňovníkov/zamestnancov aj naďalej od dane oslobodené. Zdanenie podielov na zisku, vyplatených zamestnancom bez účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva vytvorenom za zdaňovacie obdobie sa realizuje takto:

- 2003 a predchádzajúce...........príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP,

- 2004 – 2016 .............................oslobodenie od dane,

- 2017 a nasl................................príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

• z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny a príkazy platiteľa,

• za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, člena družstva, spoločníka a konateľa s. r. o., aj keď nie sú povinní dodržiavať príkazy inej osoby,

• poskytované napr. podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v z. n. p. (poslancov NR SR, prezidenta a členov vlády SR, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov NKÚ, generálneho prokurátora SR), zákona č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území SR, zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev (napr. podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z. n. p. alebo zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách) – ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZDP , alebo odmien za výkon funkcie - ak nejde o príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. a), b) a g) ZDP,

• obvinených vo väzbe,

• zo sociálneho fondu,

• vyplácané v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával závislú činnosť alebo funkciu, napr. ak mzdové nároky zamestnanca uspokojuje napr. exekútor zo speňaženia majetku bývalého zamestnávateľa,

• plynúce ako obslužné, ktoré je spojené nielen s hrami v kasínach, ale aj napr. "sprepitné“ u kaderníčky, masérky a posudzuje sa ako dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti,

• z preplatku poistného, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy zo závislej činnosti a ktoré mu vypláca (vracia) zamestnávateľ,

• z odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,

• z nepeňažného plnenia poskytnutého od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane:

- poberateľovi predčasného starobného dôchodku a poberateľovi starobného dôchodku,

- poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

• plynúce ako odmeny členov volebných komisií – na základe novelizácie ZDP zákonom č. 180/2014 Z. z. boli príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP (odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára) od roku 2016 oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP. Tým sa zmenil nielen režim zdanenia (nezdania sa), ale nie sú ani vymeriavacím základom na zdravotné a na sociálne poistenie. Príjmom zo závislej činnosti tieto príjmy zostali aj naďalej,

• vo forme odmeny žiakom a študentom – v súvislosti so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o duálnom vzdelávaní“) v zn. n. p., ktorý upravuje odborné vzdelávanie a prípravu žiaka strednej odbornej školy (SOŠ), typy SOŠ, praktické vyučovanie, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, SOŠ, zamestnávateľa, hmotné a finančné zabezpečenie žiaka, koordináciu odborného vzdelávania a Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, je v § 5 ods. 1 písm. l) ZDP je uvedený ako špecifický príjem plynúci vo forme odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, t. j. odmena za produktívnu prácu strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, ale nepodlieha zdravotnému a sociálnemu poisteniu. Bolo upravené aj ustanovenie ZDP o príjmoch zo závislej činnosti a tiež aktualizované poznámky pod čiarou k odkazom 51a, 59c v § 9 ZDP, ktoré upravujú oslobodenie plnení poskytovaných žiakom a študentom.

Podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o duálnom vzdelávaní sa žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo pracovisku praktického vyučovania, zamestnávateľ poskytuje hmotné zabezpečenie žiaka, ktorým je:

• zabezpečenie osobných ochranných pracovných pomôcok,

• posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka,

• stravovanie počas praktického vyučovania do výšky podľa Zákonníka práce (zamestnávateľ môže poskytnúť),

• ubytovanie žiaka v školskom internáte (zamestnávateľ môže poskytnúť),

• cestovné náhrady na dopravu z miesta trvalého bydliska do SOŠ alebo do internátu a späť (zamestnávateľ môže poskytnúť).

Všetky tieto plnenia sú pre žiaka podľa § 9 ods. 2 písm. u) ZDP (poznámka pod čiarou k odkazu 59c) od dane oslobodené.

Podľa § 27 zákona č. 61/2015 Z. z. o duálnom vzdelávaní sa žiakovi poskytuje finančné zabezpečenie, ktorým je:

• odmena za produktívnu prácu, ako zdaniteľný príjem podľa § 5 písm. l) ZDP,

• motivačné štipendium, ako príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP (poznámka pod čiarou k odkazu 51a) – poskytuje sa žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie alebo skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,

• podnikové štipendium (zamestnávateľ môže poskytnúť), ako príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP (aktualizovaná poznámka pod čiarou k odkazu 51a).

V roku 2015 sa pani Anna Mestská stala členkou volebnej komisie (poznámka: časť zdaňovacieho obdobia bola nezamestnaná, a to aj v čase volieb). Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov (zákon č. 303/2001 Z. z. v z. n. p.) ako členka volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie.

V roku 2015 – Vyplácajúci subjekt z týchto príjmov pani Mestskej:

• zrazí preddavok na daň z príjmov (§ 35 ZDP) a poistné na zdravotné poistenie; následne v zákonom stanovených lehotách zrazené sumy odvedie príslušnému daňovému úradu a príslušnej zdravotnej poisťovni,

• nezrazí poistné na sociálne poistenie,

• vyhotoví potvrdenie o tomto príjme a odovzdá ho p. Mestskej.

Pani Anna Mestská toto potvrdenie buď priloží k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, alebo k daňovému priznaniu.

V roku 2022 – Vyplácajúci subjekt z týchto príjmov pani Mestskej nezrazí preddavok na daň, preddavok na zdravotné poistenie a ani poistné na sociálne poistenie. Vzhľadom na to, že oslobodené príjmy nie sú súčasťou ročného zúčtovania preddavkov na daň FO ani úhrnu príjmov v DP FO, nevydáva pani Mestskej žiadne potvrdenie, len vyznačí tento príjem na jej mzdovom liste (§ 39 ods. 2 ZDP).

Funkcia člena volebnej komisie je čestná funkcia. Člen tejto komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzovaný na svojich právach a nárokoch, ktoré mu vyplývajú z jeho pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu; má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, príp. ak ide o SZČO, má nárok na náhradu vo výške pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou. Zamestnávateľ, ktorý vyplatil túto náhradu, má právo na úhradu vyplatenej sumy. Člen a zapisovateľ okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie vtedy, keď nemá nárok na náhradu mzdy.

• z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona o športe. (Príjmom zo závislej činnosti sú teda aj príjmy z činnosti športovca plynúce na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v zn. n. p.)

Podľa § 49a ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa športový odborník zaväzuje vykonávať pre športovú organizáciu činnosť športového odborníka za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín týždenne. Na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka podľa takejto zmluvy sa primerane vzťahujú vybrané ustanovenia Zákonníka práce.

Odsek 2

Podľa ZDP sú príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Na týchto zamestnávateľov sa vzťahujú všetky práva a povinnosti platiteľa dane, ktoré vyplývajú zo ZDP – napr. povinnosť zdaňovať vyplácané príjmy, vykonať za ustanovených podmienok ročné zúčtovanie, vystaviť potvrdenia (doklady) o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii (§ 39 ods. 5 ZDP) a iné.

Odsek 3

Podľa § 5 ods. 3 príjmom zamestnanca je aj príjem:

• z poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely (1 % zo vstupnej ceny za každý kalendárny mesiac),

• z rozdielu medzi vyššou cenou zamestnaneckej akcie a jej cenou garantovanou zamestnaneckou opciou,

• cena alebo výhra prijatá zamestnancom zo súťaže vyhlásenej zamestnávateľom,

• nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, (tzv "brutácia“ nepeňažného príjmu).

Automobil zamestnávateľa

Do 31. 12. 2013 sa nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý mu plynie z titulu používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely, vypočítaval zo vstupnej ceny vozidla bez ohľadu na jeho opotrebenie; od 1. 1. 2014 sa pri výpočte prihliada práve na toto opotrebenie [ § 5 ods. 3 písm. a) ]:

• v 1. roku od zaradenia vozidla do užívania sa tento príjem vypočíta ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla a

• v nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch sa bude vstupná cena na účely výpočtu tohto príjmu každoročne znižovať o 12,5 % - a to k prvému dňu príslušného kalendárneho roku, pričom sa bude prihliadať aj na technické zhodnotenie vykonané na motorovom vozidle.

Spoločnosť GAMA, s. r. o., v januári 2022 obstarala a následne do svojho obchodného majetku zaradila osobné motorové vozidlo, ktorého vstupná cena je 10 000 €. Spoločnosť v januári 2022 uzatvorila zmluvu so svojím zamestnancom p. Jaroslavom Podhradským, na základe ktorej p. Podhradský môže toto vozidlo používať aj na súkromné účely. V roku zaradenia vozidla do majetku a ani v nasledujúcich rokoch na vozidle nebolo vykonané technické zhodnotenie.

Výpočet nepeňažného príjmu p. Podhradského (1 % mesačne):

Podľa § 52za ods. 1 sa:

• novým spôsobom nepeňažný príjem zamestnanca vypočítava od roku 2014,

• pri starších vozidlách vstupná cena primerane zníži o 12,5 % za každý kalendárny rok, ktorý uplynul od zaradenia vozidla do užívania; zamestnávateľ cenu vozidla prepočíta k 1. 1. 2014 ako cenu v ďalších rokoch zaradenia vozidla do užívania a pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca bude vychádzať zo zníženej vstupnej ceny.

Spoločnosť GAMA, s. r. o., v r. 2010 obstarala a následne do svojho obchodného majetku zaradila osobné motorové vozidlo, ktorého vstupná cena je 10 000 €. Spoločnosť uzatvorila zmluvu so svojím zamestnancom p. Kalivodom, na základe ktorej p. Kalivoda môže toto vozidlo používať aj na súkromné účely – a to aj v r. 2014 a rokoch nasledujúcich. Na vozidle nebolo a v r. 2014 ani nebude vykonané technické zhodnotenie.

V r. 2014 išlo o 5. kalendárny rok od zaradenia vozidla do užívania, a teda vstupná cena tohto vozidla sa na účely výpočtu nepeňažného príjmu p. Kalivodu znížila o 50 % (4 x 12,5 = 50), tzn. v r. 2014 nepeňažný príjem p. Kalivodu bol vypočítavaný zo sumy 5 000 €.

Ak bude zamestnanec používať motorové vozidlo zamestnávateľa po uplynutí napr. 9 alebo 10 rokov od roku jeho zaradenia do používania, nebude sa mu vypočítavať nepeňažný príjem, aj keď bude toto vozidlo používať aj na súkromné účel. (Princíp výpočtu, uvedený vo vyššie uvedenom príklade, platí aj v nasledujúcich rokoch, teda do súčasnosti.)

Stále platí, že:

• zamestnancovi tento nepeňažný príjem plynie za každý (aj začatý) kalendárny mesiac používania motorového vozidla, ktoré zamestnávateľ tomuto zamestnancovi poskytol na používanie na služobné a súkromné,

• ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj vtedy, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla,

• ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá DPH, na účely výpočtu sa vstupná cena o DPH zvýši.

Ceny a výhry

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa v § 9 ods. 2 písm. m) ZDP zvýšila hranica pre oslobodenie peňažných a nepeňažných cien a výhier - a to zo sumy 165,97 eura na 350 eur. S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa v § 9 ods. 2 písm. m) ZDP upravilo zdanenie cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 eur – zdaňuje sa iba tá časť hodnoty ceny alebo výhry (len tá suma), ktorá prevyšuje 350 eur. Tento postup sa stále uplatňuje aj pri príjmoch podľa § 5 ods. 3 písm. c) ZDP – teda pri cenách alebo výhrach prijatých zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Tzn., ak hodnota ceny alebo výhry prijatej zamestnancom (resp. manželkou, deťmi zamestnanca), ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, neprevýši 350 eur (za cenu alebo výhru), je tento príjem zamestnanca od dane oslobodený. Na účely oslobodenia takejto ceny alebo výhry sa u každého výhercu táto posudzuje samostatne.

Brutácia nepeňažného príjmu

S účinnosťou od 1. 1. 2015 podľa § 5 ods. 3 ZDP písmena d) zamestnávateľ môže oceniť nepeňažný príjem poskytnutý zamestnancovi tak, že hodnotu nepeňažného príjmu navýši o preddavok na daň a povinné poistné na zdravotné a na sociálne poistenie, ktoré k hodnote tohto príjmu prislúchajú. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, ktorý spôsob použije – či bude postupovať pri ocenení nepeňažného príjmu tak, ako do konca roku 2014, alebo nepeňažný príjem navýši.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne hodnotu nepeňažného príjmu vypočítavať týmto spôsobom, musí zohľadniť rôzne statusy poistencov (napr. zamestnankyňa na rodičovskej, poberateľ starobného dôchodku pracujúci na dohodu, zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odpočítateľná položka na zdravotné poistenie, študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov s príjmom do 200 €, atď.).

Zdaniteľným príjmom je teda aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý toto nepeňažné plnenie (okrem príjmu z používania automobilu aj na súkromné účely), môže navýšiť o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

Od roku 2020, na základe poznatkov z aplikačnej praxe, bola vypustená Príloha č. 6 a postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi.

Odsek 4

Odsek 4 ustanovuje, ktorá osoba je na účely ZDP zamestnávateľom v prípade medzinárodného prenájmu pracovnej sily. S účinnosťou od 1. 1. 2014 zamestnávateľom je aj fyzická alebo právnická osoba majúca na území SR bydlisko alebo sídlo, u ktorej zamestnanec vykonáva prácu podľa jej príkazov alebo v jej mene a na jej zodpovednosť, aj keď je príjem za prácu na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí. Tento slovenský tzv. ekonomický zamestnávateľ nesie riziká a zodpovednosť za prácu, poskytuje zamestnancom pracovné priestory, oblečenie, nástroje, vypočítava odmenu za prácu a zamestnanci pracujú podľa jeho príkazov (ide o tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily). Avšak od roku 2016 sa osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku, takto nepostupuje a jeho organizačná zložka sa stáva platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti, t. j. v tomto prípade už podľa ZDP pri týchto zamestnávateľoch nejde o medzinárodný prenájom pracovnej sily.

Odsek 5

Predmetom dane nie je (nezdaní sa):

• cestovná náhrada do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitného predpisu, napr. zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

• osobné ochranné pracovné a hygienické prostriedky poskytované zamestnancovi (pracovné odevy, obuv, umývacie a dezinfekčné prostriedky ...), ale aj žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa (s ktorým má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu podľa Zákonníka práce),

• tzv. zálohy, ktoré zamestnanec preukázateľne vyúčtuje,

• suma poskytnutá na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca – rozsah tohto ustanovenia sa vzťahuje len na plnenia § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. zákona o cestovných náhradách (náhrady pri výkone práce v zahraničí),

• hodnota rekondičných pobytov a zdravotných prehliadok v prípadoch a za podmienky, že táto povinnosť vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu – ak zamestnávateľ napr. preventívnu zdravotnú prehliadku zamestnancovi zaplatí dobrovoľne, pričom zdrojom úhrady nie je sociálny fond, potom sa jej hodnota u zamestnanca zdaní,

• náhrada za používanie vlastného náradia, poskytovaná v súlade so Zákonníkom práce, za podmienok dohodnutých v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve, ak toto náradie alebo techniku využíva zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa a ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov. Od 1. 3. 2021 za vyššie uvedených dohodnutých podmienok (§ 145 ods. 2 ZP Zákonníka práce) poskytuje zamestnávateľ pri domáckej práci alebo telepráci aj preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon tejto domáckej práce alebo telepráce,

• náhrada výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká zamestnancovi nárok, napr. podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v z. n. p. (paušálne náhrady, služobné motorové vozidlo, zriadenie telefónnej stanice a pod.) alebo podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v z. n. p. (služobný mobilný telefón, služobné motorové vozidlo a pod.). Okrem náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.

Odsek 6

Na účely nezdanenia príjmu je možné paušalizovať náhradu za poskytovanie pracovného oblečenia vrátane jeho udržiavania, hygienických prostriedkov a náhradu za používanie vlastného náradia a zariadenia na výkon práce a poskytovať ju v peňažnej forme, ale za podmienky, že zamestnávateľ vychádzal z priemerných podmienok na ich poskytovanie a ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov.

Odsek 7

Od dane je oslobodená (okrem príjmov oslobodených podľa § 9 ZDP):

• suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca – do roku 2019 boli oslobodené od dane sumy, ktoré zamestnávateľ vynaložil na doškoľovanie zamestnancov – muselo však ísť o doškoľovanie, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa. Výraz…